MOSKVA, BRATISLAVA. Dlhý čas ruský prezident Vladimir Putin opakoval, že medzinárodné sankcie proti Rusku nemajú na ekonomiku výrazný vplyv. V čase, keď Rusko trápi ekonomická kríza spôsobená najmä pádom cien ropy, však Rusi sankcie cítia.
Priznal to tento týždeň aj Putin. "Sankcie majú vplyv, cítime ho najmä pri obmedzeniach technologických transferov," povedal ruský prezident na investičnom fóre Rusko volá podľa agentúry Unian.
Štúdia, ktorú v stredu zverejnil Graduate Institute v Ženeve, ukazuje, že sankciami stratila Európa aj Rusko. Mnohé krajiny pritom vyzývajú na ich zjemnenie či úplné zrušenie.
Rus si vajíčka soľou zo Západu už neosolí. Moskva rozšírila sankcie Čítajte Slovensko skôr stráca
Paradoxne však medzi najväčších kritikov sankcií patria krajiny, ktorých ekonomiky ich takmer vôbec nepocítili.
"Sankcie nie sú produktívne," povedal v apríli grécky premiér Tsipras, keď na oficiálnu návštevu prišiel Vladimir Putin. Práve Grécko pritom vplyv sankcií takmer nepocítilo, dokonca dokázalo export do Ruska v niektorých sektoroch zvýšiť.
Aj Taliansko tvrdilo, že sankcie poškodzujú ich export a bolo by múdre ich zrušiť. V absolútnych hodnotách to fakty dokazujú - Taliani prišli o 3,6 miliardy eur. V reálnych hodnotách však podľa inštitútu nejde o výrazné straty, kedže len zlomok talianskeho exportu putuje do Ruska.
Naopak výrazne pocítila dopad sankcií na ekonomiku trojica pobaltských štátov, ale aj Poľsko, Slovensko a Česko. Prvé štyri štáty pritom patria k najtvrdším zástancom sankcií, píše magazín Politico . Slovensko tiež vplyv sankcií pocítilo a premiér Robert Fico počas augustovej návštevy Moskvy povedal, že "sankcie nepriniesli absolútne nič v citlivých témach, ktoré mali ovplyvniť."
Celkové dopady sankcií na Európu aj Rusko pritom neboli až také výrazné - v roku 2014 klesol vývoz EÚ do Ruska o 12,1 percenta, kým ruský export do Únie sa znížil o 13,5 percenta. Objem obchodu tak klesol z 326 na 285 miliárd eur.
Trest za Sýriu
Európski lídri by sa mali budúci týždeň v Bruseli rozhodnúť, či budú so sankciami pokračovať. Podľa agentúry Reuters chceli ešte v septembri vzájomné vzťahy s Ruskom zlepšiť, no súčasne sankcie zrušiť väčšina nechce.
"Je čoraz ťažšie sankcie rozširovať. Môže sa tak diať len vtedy, ak presvedčíme kľúčové skeptické štáty, že máme aj iné elementy politiky voči Rusku, nielen sankcie," hovorí pre Reuters nemenovaný diplomatický zdroj.
Zlepšovanie vzťahov však zabrzdil krach mierových rokovaní v Sýrii. Rusko začalo oblasť mesta Aleppo po skončení prímeria bombardovať, pričom niektorí komisári OSN krajinu obviňujú z vojnových zločinov.
Denník Financial Times tvrdí, že viacerí európski lídri teraz uvažujú nad ďalšími sankciami proti Rusku - tentoraz však za Sýriu. Týkať by sa mali dvanástich predstaviteľov Ruska.
O napätých vzťahoch napovedá aj zrušenie Putinovej budúcotýždňovej návštevy Francúzska. To malo byť reakciou na vyjadrenie prezidenta Francoisa Hollanda, ktorý sa s Putinom chcel stretnúť len na úrovni pracovného rokovania o Sýrii.
EÚ predĺžila sankcie uvalené na Putinových spolupracovníkov Čítajte Používame ich, no nič nemenia
Otázne je aj to, či samotné sankcie reálne fungujú. Autori správy z Graduate Institute tvrdia, že najväčší efekt je skôr symbolický. Sankcie podľa nich majú Putinovi ukázať, že medzinárodné spoločenstvo nebude tolerovať "porušovanie noriem o územnej celistvosti".
Štúdia takisto upozorňuje, že predčasné zrušenie sankcií by mohlo znížiť ich vážnosť a skompromitovať už aj tak dosť rozdelenú Úniu pri rokovaniach s Ruskom.
Politické výsledky sú však minimálne - Rusko opätovne priznalo, že ruskí vojaci zasahovali na Donbase aj na Kryme a na východe Ukrajiny sa stále bojuje.
Profesor Francesco Giumelli z Univerzity v Groningene ešte v roku 2014 povedal, že politickí lídri často očakávajú, že ekonomické sankcie znamenajú zmenu správania. „Sankcie často nefungujú. Napriek tomu ich stále používame,“ povedal na prednáške Chatham House.
