MOSUL. Už dlhé mesiace plánujú ozbrojené jednotky veľkú ofenzívu na Mosul, baštu Islamského štátu v Iraku. Komplikovaný mix záujmov jednotlivých strán konfliktu, ktoré bojujú proti islamistom, však môžu boj nielen oneskoriť, ale vyvolať aj ďalšie konflikty.
V posledných týždňoch sa prípravy na ofenzívu zintenzívnili. Iracké úrady v Bagdade a kurdská regionálna vláda sa zhodli na detailnom vojenskom pláne toho, ako sa opätovne zmocnia mesta.
Mnohé otázky ich však rozdeľujú, napríklad to, akú úlohu budú hrať v boji šiitské milície či kto bude kontrolovať územie po tom, čo ho oslobodia.
Príliš rozmanitá oblasť
Iracká armáda podporená Američanmi vedenou koalíciou ešte väčšiu operáciu nezažila. Tretie najväčšie iracké mesto, kde žije vyše milión ľudí, je poslednou veľkou baštou islamistov v krajine.
Pre iracké úrady je dôležité vyrovnanie síl v oblasti. Mosul a okolitá Ninivská provincia patria medzi najviac nábožné a etnicky rozmanité oblasti Iraku. Aj keď v teórii sú rôzne skupiny spojené proti spoločnému nepriateľovi, mnohé narážajú na protichodné záujmy.
Navyše historické nároky na Mosul (prevažne šiitské mesto) má aj susedné Turecko, ktoré chce aj napriek námietkam Iraku hrať v oslobodzovaní rolu.
Iracký premiér Hajdar Abádí obvinil Turecko, že zvyšuje riziko regionálneho konfliktu, ak pri útoku na Mosul zasiahne. Turci totiž majú v Iraku proti vôli Bagdadu svoje jednotky a trénujú sunnitských bojovníkov.
Chaos: Kurdi, Turci aj Turkméni
„Situácia v Mosule je extrémne zložitá,“ tvrdí hovorca irackej armády Saad al-Hadithi. „Musíme zabezpečiť, aby sme boli súdržní a vyriešili všetky sektárske a etnické obavy.“
Podľa vojenskej dohody pred útokom budú môcť do mesta vstúpiť len iracké špeciálne jednotky, armáda, polícia a dobrovoľní bojovníci, tvrdí generál Jahja Rasúl z irackej armády.
Iracké jednotky sa budú môcť pohybovať aj v oblastiach, ktoré kontroluje kurdská vláda, sektory na bojisku boli zase pridelené rôznym irackým silám.
Rolu šiitských milícií musí ešte armáda určiť, pričom šiitov môžu využiť na zabezpečenie okrajových častí mesta.
Pri boji proti Islamskému štátu už napätie pre moc a získané územie nastalo. Šiitské milície už minulý rok obrátili zbrane proti kurdským jednotkám pešmerga pri severnom meste Tuz Kurmátu.
Džavád al-Tleibávi, hovorca šiitskej milície Asaib Ahl al-Hák, tvrdí, že jeho skupina má zabrániť „kurdskej chamtivosti“ počas ofenzívy a krádeži irackého územia. Šiitské milície sa tu začali objavovať v posledných dva a pol rokoch a vyplnili diery po irackej armáde. Tá sa z oblasti stiahla po neúspechoch v Mosule a Islamský štát ich vytlačil až k Bagdadu.
Tleibávi povedal, že pre jeho milície je boj o Mosul „národnou a náboženskou hrdosťou“. Turecké jednotky aj tí, ktorých trénujú, pritom budú považovať za „okupačné sily,“ ak sa na bojisku objavia.
Iracké úrady opakovane vyzvali Turecko, aby stiahlo svojich vojakov, ktorí zo základne na severe Iraku poskytujú sunnitským rebelom delostreleckú podporu.
„Nikto nám nemôže zabrániť v účasti,“ povedal nedávno turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ohľadom ofenzívy na Mosul. Erdogan povedal, že Turecko má povinnosť ochrániť etnických Turkménov pre ich kultúrne väzby.
Islamský štát prvýkrát útočil bezpilotným strojom Čítajte Pomsta proti väčšine
Jedným z najnebezpečnejších ohnísk konfliktu sa môže stať mesto Tal Afar, 64 kilometrov západne od Mosulu, kde sa narodilo mnoho z najvyšších lídrov Islamského štátu. Práve to je domovom etnických Turkménov – sunnitov aj šiitov.
Lídri šiitských milícií tvrdia, že v bojoch o Tal Afar by mali hrať dôležitú rolu, keďže sa tu nachádza výrazná šiitská menšina.
No hocijaké zabíjanie sunnitskej väčšiny z pomsty môže vyprovokovať turecké jednotky, aby zasiahli.
„Myslíme si, že je lepšie držať šiitské milície mimo Tal Afaru; je to zlý nápad, aby tam boli,“ hovorí Atíl Nudžajfi, bývalý guvernér Ninivskej provincie, ktorého sunnitskí bojovníci trénovali v Turecku. „Snažíme sa to vyriešiť politicky, keďže tomu nemôžeme zabrániť silou,“ dodáva.
Aby komplikácií nebolo málo, Turecko protestuje proti zapojeniu Kurdskej strany pracujúcich (PKK), ktorá tiež bojuje proti Islamskému štátu. PKK verejne vyhlásila, že sa chce do bojov zapojiť.
Asýrski kresťania a Jezídovia majú v oblasti taktiež svoje ozbrojené milície.
Dohodnúť sa pred útokom
Po tom, čo z oblasti vyženú Islamský štát, riziko potenciálneho ďalšieho konfliktu je vysoké. Podľa niektorých irackých úradov je preto dôležité, aby sa o tom, kto bude oblasti vládnuť a kto ju bude stabilizovať, rozhodlo ešte pred ofenzívou.
„Ak sa neprijmú rozhodnutia o tom, čo sa bude diať po boji, bude to znamenať, že to všetci nechajú na aktuálnu situáciu,“ tvrdí Nudžajfi. „A to môže opäť viesť k vojne.“
Nejasné je aj to, čo sa stane s oblasťou, ktorú znovu získajú kurdské jednotky. Kurdské úrady naznačili, že Kurdistan si udrží akékoľvek územie, ktoré obsadia jeho jednotky počas útoku.
Hovorca irackej vlády al-Hadithi pritom tvrdí, že „žiadne zmeny v otázke teritórií po vojenskej operácii nenastanú“.
Oplotený Mósul. Iracké sily ho chcú dobyť čo najskôr. (zdroj: SITA/AP)Obama to chce stihnúť
Velenie irackej armády hovorí, že plánovacie štádium už skončilo a začatie ofenzívy je otázkou pár týždňov. Abadi sľubuje, že Mosul do konca roka dobyjú.
Na druhej strane sú Spojené štáty, kde sa ozývajú obvinenia Obamovej administratívy. Tá chce operáciu podľa kritikov urýchliť, aby jej ukončenie korešpondovalo s novembrovými prezidentskými voľbami.
„Nemyslím si, že existuje nejaký ideálny čas, kedy začať,“ hovorí Michael Knights, špecialista na Irak z washingtonského Inštitútu pre blízkovýchodnú politiku. „Ale nepriateľ má podlomené sily a vojenské jednotky sú pripravené. Správny moment môže byť pre Irak stále.“
Kľúčové bude to, ako budú postupujúce sily reagovať na sunnitov, tvrdí. Na civilistov, ktorí zostali na území ovládanom Islamským štátom sa bude prizerať ako na podozrivých, keďže s militantmi udržiavali kontakty a bojovo schopní muži musia prejsť bezpečnostnou previerkou.
Násilie proti sunnitskej populácii môže vyvolať spomienky na to, prečo mnohí civilisti v Mosule uvítali príchod Islamského štátu v júni 2014. Mnohí sa vtedy cítili diskriminovaní šiitskou vládou v Bagdade a ich armádou a obrátili sa preto k militantom.
Ak by sa s miestnou populáciou zaobchádzalo férovo, mohla by to byť „šanca na zresetovanie vzťahov,“ tvrdí Knights. Na to však musí Američanmi vedená koalícia aj vláda v Bagdade všetky strany konfliktu úspešne koordinovať. Knights to opisuje ako „bojový šach“.
„Bude z toho neporiadok a bude to chaotické,“ hovorí. „Ale bude to katastrofa? Dúfame, že nie. Mnohí totiž vynaložili množstvo úsilia, aby k ofenzíve vôbec došlo.“
Autor: Loveday Morris
