PARÍŽ, BRATISLAVA. Keď sa v decembri minulého roku začínal v Paríži klimatický summit, Francúzsko sa ešte spamätávalo z teroristických útokov a smrti 130 ľudí. Hovorilo sa, že summit by sa mal presunúť, aby svetovým lídrom a desaťtisícom ďalších účastníkov nehrozilo žiadne nebezpečenstvo.
Pre Francoisa Hollanda bol však 21. klimatický summit OSN príliš dôležitý. Rovnako ako pre celý svet a budúcnosť ľudstva, argumentoval, a preto sa nemôže odložiť.
„Nemôžeme oddeľovať boj proti globálnemu otepľovaniu bojom proti terorizmu,“ tvrdil v prejave na začiatku summitu.
„Týmto dvom globálnym hrozbám sa musíme postaviť. Svojim deťom musíme odovzdať svet oslobodený od terorizmu, zároveň im dlhujeme planétu, ktorá sa vie brániť pred katastrofami.“
Aj na klimatických rokovaniach sa hovorí o mieri, zdôraznil.
Novinárka s Pulitzerom: Klíma nie je hrozbou budúcnosti, deje sa to práve teraz Čítajte Dlhá séria rokovaní
Dohoda zo summitu už vstúpila do platnosti, o jej ďalšom fungovaní a, najmä, sile sa bude rozhodovať v novembri. Ako vážne to však krajiny myslia, majú ukázať pri rozhodovaní o peniazoch. Inak sa aj Paríž zaradí do série klimasummitových zlyhaní.
Už len poradové číslo naznačuje, že téma sa do agendy vracia každoročne. Prvý klimatický summit sa konal ešte v roku 1995, ten s číslom 22 sa začne v novembri v marockom Marakéši, ďalšie sú naplánované koncom každého roka.
V čom je teda parížsky summit taký významný, že ho nepresunuli, alebo nezrušili ani pre teroristickú hrozbu?
