BRUSEL. Európsky podporný azylový úrad (EASO) so sídlom vo Vallette bilancoval situáciu po roku od zavedenia schémy na presídľovanie utečencov z Grécka a Talianska do ostatných krajín EÚ.
EASO ako agentúra EÚ podporuje tie členské štáty, ktoré čelia špecifickým a neprimeraným migračným tlakom, a má na starosti činnosti súvisiace s umiestňovaním žiadateľov o medzinárodnú ochranu v krajinách Európskej únie.
V súčasnej dobe EASO v súlade s európskou agendou o migrácii podporuje Taliansko a Grécko pri realizácii programu EÚ na premiestnenie migrantov z ich územia do iných krajín únie.
Die Welt: Európska komisia chce reformu azylového systému Čítajte Ako pripomenula správa EASO, pred rokom 9. októbra došlo k prvému premiestneniu 19 žiadateľov o azyl z Talianska do Švédska.
Odvtedy bolo presídlených takmer 6000 žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka do iných členských krajín.
Podľa v pondelok zverejneného grafu EASO boli úrady v Taliansku a Grécku za jeden rok "odbremenené" o celkovo 5953 azylantov.
Z Grécka bolo relokovaných 4637 žiadateľov o azyl a z Talianska 1316 azylantov. Z tých krajín, ktoré prebrali azylantov, ich najviac dočasný pobyt našlo vo Francúzsku (1987) a najmenej na Slovensku (3).
Migrantov v Nemecku ubúda
Nemecký minister vnútra Thomas de Maiziere v stredu oznámil, že do jeho krajiny prišlo zatiaľ tento rok približne 213-tisíc uchádzačov o azyl, čiže pokračuje trend s oveľa nižším celkovým počtom nových príchodzích v roku 2016 oproti vlaňajším 890-tisíc žiadateľov.
De Maiziere uviedol, že počet nových príchodzích migrantov "stále klesá, ale je naďalej značný". Minister dodal, že uvedený údaj, platný pre prvých deväť mesiacov tohto roka, zároveň vyjadruje počet migrantov, "ktorí sa skutočne zaregistrovali a do Nemecka vstúpili".
De Maizierovo ministerstvo oznámilo, že od januára do septembra sa v počítačovom systéme zaregistrovalo 272 185 ľudí ako prichádzajúci žiadatelia o azyl - v septembri to bolo 15 618 osôb, v súlade s údajmi z predchádzajúcich piatich mesiacov.
Avšak tento systém neregistruje ľudí podľa mena a údaje sa v minulosti nafúkli o ľudí, ktorí sa zaregistrovali viackrát. Počet ľudí zaregistrovaných vlani bol tak najprv stanovený na takmer 1,1 milióna, pripomína agentúra AP.
Neúspešná schéma
Relokačnú schému možno hodnotiť ako neúspešnú, reagoval minister vnútra SR Robert Kaliňák na správu Európskeho podporného azylového úradu (EASO), ktorý bilancoval situáciu po roku od zavedenia schémy na presídľovanie utečencov z Grécka a Talianska do ostatných krajín EÚ.
Kaliňák, ktorý sa v stredu zúčastnil na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli na diskusii o fungovaní Schengenu, uviedol, že tento podiel relokácii je za jeden rok "mizivé percento".
"Zjavne si tú kvótu nesplnili ani tie krajiny, ktoré boli za. Tým pádom niečo na tom asi je problém. Nemôžeme narábať s migrantmi ako so šošovicou... Migrant je človek so svojimi životnými cieľmi a svojou vlastnou vôľou. Tú ignorovať bola osudová chyba," zhodnotil minister situáciu.
Zmenili sa priority
Snahy o zachovanie schengenského systému a otázky okolo rozšírenia tejto zóny boli medzi hlavnými témami debaty europoslancov s eurokomisárom pre migráciu Dimitrisom Avramopulosom a ministrom vnútra SR Robertom Kaliňákom, ktorý vystupoval v mene krajiny predsedajúcej Rade EÚ.
Kaliňák po svojom vystúpení na pôde Európskeho parlamentu uviedol, že v posledných mesiacoch cítiť určitú zmenu priorít v migračnej politike EÚ, čo sa prejavuje najmä v novom návrhu Európskej komisie na reformu azylového systému EÚ.
Dodal, že otázka pevných kvót na relokácie je už zrejme minulosťou a nový návrh "flexibilnej solidarity", ktorý presadzuje slovenské predsedníctvo, je do určitej miery na pracovnom stole.
"Treba ho prehĺbiť a dopracovať, aby boli doň zakomponované všetky výzvy, s ktorými môžeme byť konfrontovaní," uviedol minister.
Ochrana hraníc pomohla
Pred poslancami EP zdôraznil, že situácia v Schengene bola tento rok dramaticky odlišná od vlaňajšej, keď boli vonkajšie hranice Únie vystavené nečakanému náporu migrantov.
Podľa jeho slov v tom hlavnú úlohu zohrala pevná ochrana hraníc, najmä na balkánskej trase. Po tomto kroku sa EÚ musí zodpovednejšie pohnúť dopredu aj v otázke stredomorskej migračnej cesty a uzavrieť dohody s africkými krajinami pôvodu migrantov, aby sa aj na tejto trase obmedzili migračné toky, tvrdí Kaliňák.
Celkovej situácii podľa neho pomohlo aj minulotýždňové spustenie Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, čo bolo tiež jednou z priorít nášho predsedníctva v EÚ. "Do konca roka budeme môcť reagovať na všetky výzvy tohto typu," ocenil prínos tejto agentúry.
Šéf slovenského rezortu vnútra pripomenul, že pred slovenským predsedníctvom ešte v tejto oblasti stojí niekoľko výziev.
Dôležité budú najmä rokovania o reforme azylového systému a dotvorenie návrhu na tzv. "inteligentné hranice", čo má širokú podporu členských štátov.
Debata o fungovaní
Slovensko chce ešte do konca roka vyzvať ostatné členské štáty, aby sa čo najrýchlejšie vrátili k debate o "normálnom fungovaní" Schengenu.
Dočasné kontroly na vnútorných hraniciach vníma najmä ako politickú a nie odbornú záležitosť. "Politický kontext by mal ísť bokom. To platí aj pre vstup Rumunska a Bulharska do Schengenu, v čom obe krajiny Slovensko silne podporuje," uviedol minister.
Z poslaneckých lavíc dostal aj otázku, kedy Rada prelomí svoje postoje a prijme Rumunov a Bulharov do zóny bez vnútorných kontrol na hraniciach.
Kaliňák pripomenul, že SR počas svojho predsedníctva už vykonalo viacero opatrení v tomto smere.
Vedieme diskusie s krajinami, ktoré majú "mierny odpor" voči členstvu Bulharska a Rumunska v Schengene, ale v týchto krajinách sa situácia mení a v najbližšom čase možno nastane nejaký postup.
"Slovensko na túto otázku veľmi tlačí. Už aj preto, že Grécko je ostrovom mimo Schengenu, aj preto niektoré veci nefungujú," zdôraznil Kaliňák.
Pripojením oboch balkánskych krajín by podľa neho vznikol kompaktný schengenský celok.
Gréci by cez hranicu s Bulharskom a cez Rumunsko mali spojenie so zvyškom zóny, čo by posilnilo Schengen ako taký a prispelo k lepšej ochrane celej vonkajšej hranice EÚ.
