ISTANBUL. Turecký parlament schválil predĺženie výnimočného stavu v krajine až do 15. januára budúceho roku, informovala agentúra Anadolu.
Odobrený pred pár dňami
Výnimočný stav v Turecku platí od polovice júla, keď sa v krajine odohral neúspešný pokus o vojenský prevrat.
Turecká vláda návrh na predĺženie výnimočného stavu odobrila ešte minulý týždeň. V parlamente ho pri hlasovaní v utorok večer podporili poslanci vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) a opozičná krajne pravicová Strana národnej akcie (MHP).
Proti boli stredoľavá Republikánska ľudová strana (CHP) a prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP).
Ak by návrh na predĺženie výnimočného stavu nebol prešiel, v utorok by sa bol výnimočný stav automaticky skončil.
Turecko tvrdí, že za pokusom o vojenský prevrat z noci na 15. júla je moslimský duchovný Fethullah Gülen, ktorý žije v USA a Ankara žiada jeho vydanie, lebo ho považuje za vodcu "teroristickej organizácie".
Ankara o Gülenovi tvrdí, že dával inštrukcie strojcom pokusu o vojenský prevrat, ktorý sa odohral v noci z 15. na 16. júla. Kvôli tomu na neho turecké úrady vydali aj zatykač. On sám sa však od pučistov dištancoval a ostro ich odsúdil.
Po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat bolo v Turecku zo štátnej služby - vrátane armády, polície, justície a školstva - prepustených viac než 50-tisíc ľudí podozrievaných z napojenia na tzv. Fethullahovu teroristickú organizáciu (FETÖ).
Turecká vláda predĺžila výnimočný stav o ďalšie tri mesiace Čítajte Už druhá razia
Turecké úrady vzali v stredu do vyšetrovacej väzby takmer 50 členov opozičnej prokurdskej Ľudovodemokratickej strany (HDP). Podľa predstaviteľa HDP za posledné dva dni ide už o druhý policajný záťah proti členom strany.
Razie sa uskutočnili v provinciách Van a Hakkari, pričom polícia vzala do väzby 49 politikov HDP - väčšinou na miestnej úrovni alebo v provinčných orgánoch.
Ďalších 32 členov HDP bolo zatknutých v utorok. Ako uviedla agentúra DPA, boli obvinení z členstva v Strane kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je v Turecku zakázaná, pretože je považovaná za teroristickú.
Súčasný turecký prezident Recep Tayyip Erdogan o HDP tvrdí, že je napojená na PKK. Členovia HDP však obvinenia z ich údajného prepojenia s PKK odmietajú.
PKK sa niekoľko desaťročí snaží o zrušenie vlády Turecka nad väčšinovo kurdskými regiónmi v krajine. HDP tvrdí, že svojou politikou len podporuje práva kurdskej menšiny v Turecku.
Aj keď v posledných rokoch došlo k zlepšeniu kurdsko-tureckých vzťahov, čo dokonca viedlo k uzavretiu prímeria, situácia sa náhle a výrazne zhoršila vlani, keď prímerie stroskotalo.
Turecké sily následne spustili na juhovýchode krajiny ofenzívu proti PKK. Vzdušné sily okrem toho pravidelne bombardujú pozície PKK v severnom Iraku, kde má organizácia svoj hlavný stan.
Tieto násilnosti si vyžiadali životy už vyše 600 príslušníkov tureckých bezpečnostných zložiek. Zahynuli aj tisíce ozbrojencov PKK a podľa ľudskoprávnych aktivistov i stovky civilistov.
Turecko nevydá zločincov
Erdogan naznačil, že jeho krajina odloží vydávanie zločincov naspäť do Spojených štátov.
Dôvodom je skutočnosť, že americké úrady odmietajú vydať Ankare duchovného Fethullaha Gülena obviňovaného z organizovania júlového nevydareného prevratu v Turecku.
Erdogan si podľa agentúry AP takisto vzal na mušku aj americkú prezidentskú kandidátku Hillary Clintonovú a kritizoval jej údajnú politickú neskúsenosť.
Reagoval tak na jej vyjadrenia, že v prípade zvolenia do Bieleho domu bude uvažovať o poskytovaní zbraní a podpory sýrskym kurdským milíciám. Tie totiž Turecko pokladá za teroristické zoskupenia.
Turecko je podľa vyjadrení svojich predstaviteľov frustrované neochotou Spojených štátov vydať Gülena.
Duchovný žijúci v USA však obvinenie z účasti na puči odmieta. Americkí úrady trvajú na tom, aby Turecko dodržalo v procese extradície náležitý postup.
