MOSKVA, PRAHA. Vo chvíli, keď sa rusko-americké vzťahy blížia úrovni studenej vojny, sa ruský prezident Vladimir Putin vybral do Turecka na Svetový energetický kongres. Je to jeho prvá návšteva krajiny od dramatického konfliktu medzi Moskvou a Ankarou, ktorý vyvolalo zostrelenie ruského vojenského lietadla Turkami vlani v novembri.
Zdá sa, že staré krivdy zblednú vo svetle obrovských spoločných investícií, ktoré si vyžiada stavba nového plynovodu cez turecké územie do Grécka. V pondelok sa na stavbe Tureckého prúdu dohodli ruský prezident Vladimir Putin s tureckým lídrom Recepom Erdoganom.
Putinova návšteva však nemá len ekonomický význam. Moskva by rada Turecku vrátila štatút svojho kľúčového partnera na Blízkom východe. Putin potrebuje podporu Turkov najmä pri svojich zásahoch v Sýrii a ako členovi NATO za to ponúka Ankare úlohu sprostredkovateľa medzi znepriatelenými veľmocami.
Vzhľadom na napäté vzťahy bude viac než nutný.
Základne v Sýrii, Egypte, Vietname a na Kube?
Rusko totiž v pondelok tiež potvrdilo, že v sýrskom prístave Tartus zachová svoju námornú základňu, ak sa bude dať, tak navždy. Okrem toho už pred štyrmi dňami Damask a Moskva prijali dokumenty o stálej prítomnosti ruského letectva na sýrskom území.
Rusi v súčasnosti využívajú obe základne, prístav v Tartu aj letisko Hmeimim v Latakii, ako dočasné pri operácii proti Islamskému štátu a ozbrojenej sýrskej opozícii. Ešte vlani pritom Moskva tvrdila, že o obnovení niekdajšej stálej sovietskej vojenskej základne nemôže byť ani reč.
Ako v pondelok uviedol bývalý náčelník hlavného štábu ruského námorníctva Viktor Kravčenko, súčasná eskalácia sýrskeho konfliktu donútila Rusko zmeniť názor.
Moskva tak obnovuje oficiálne prvú vojenskú základňu mimo svojho územia a mimo štátov bývalého Sovietskeho zväzu. Nemusí sa to tým končiť, ministerstvo obrany už vyhlásilo, že ďalšími môžu byť základne na Kube a vo Vietname, kde kedysi Sovietsky zväz tiež držal svojich vojakov.
V pondelok sa navyše objavila v provládnych novinách Izvestija správa o rokovaniach s Egyptom, kde by mala byť ďalšia ruská stála vojenská základňa.
Erdogan s Putinom. Zbližovanie pokračuje. (zdroj: SITA/AP)Hackeri útočia, dohody sa rúcajú
Koncentrácia alarmujúcich správ je v posledných desiatich dňoch nevídaná. V OSN už prehlbujúce sa napätie vyústilo do slepej uličky - ani jednu z rezolúcií o sýrskom Aleppe neprijali, bombardovanie mesta pokračuje, rovnako ako hackerské útoky na americké ciele, za ktorými zrejme stoja ruské IT mozgy.
Spor sa začal vyhrocovať po zverejnení správy o boeingu zostrelenom nad východnou Ukrajinou. Tá hovorí, že za smrťou 298 ľudí na palube je takmer určite Moskva. Rusi potom demonštratívne pozastavili dohodu s Američanmi o likvidácii plutónia.
Nakoniec Moskva obvinila Washington zo šírenia "agresívnej rusofóbie" a oznámila, že do Kaliningradskej oblasti premiestnia svoje raketové systémy Iskander.
"Vladimir Putin bol pre Západ už v roku 2014 jednoznačne neposlušným chlapcom, lenže vtedy bola ešte nádej, že sa polepší," charakterizujú zmenu vo vzájomných vzťahoch ruské Vedomosti.
