BRUSEL/ŠTRASBURG. V príliš mnohých častiach sveta, vrátane Európy, je trest smrti stále realitou. Uviedol v pondelok v rámci jesenného plenárneho zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) jeho predseda Pedro Agramunt pri príležitosti Svetového dňa proti trestu smrti.
Predseda PZ RE pripomenul, že aj keď trest smrti bol zrušený v mnohých krajinách, bohužiaľ je čoraz viac ľudí, ktorí vyvíjajú snahy za jeho znovuzavedenie.
"Odráža to, aspoň čiastočne, celkovú krízu hodnôt akými sú ľudské práva a demokracia, ako aj zlyhanie našich inštitúcií v úsilí ochraňovať ľudí a zabezpečiť, aby boli rešpektované ich základné práva," povedal Agramunt.
"Nepretržitý boj"
Zdôraznil, že členovia PZ RE, organizácie 47 európskych štátov, sú hrdí na svoje záväzky vytvoriť z Európy zónu bez uplatňovania trestu smrti. Zároveň však dodal, že snahy o zrušenie trestu smrti znamenajú "nepretržitý boj" za zachovanie hodnôt, ktoré Európa zdieľa vo vnútri ako aj mimo svojich hraníc.
Posledný štát v Európe, ktorý vykonáva popravy je Bielorusko.
Agramunt v tejto súvislosti poprosil poslancov členských krajín Rady Európy, aby verejne odsudzovali a vystupovali proti akýmkoľvek snahám ohrozujúcich súčasný stav v oblasti ľudských práv zo strany extrémistických a populistických hnutí. Zároveň vyzval USA a Japonsko, aby prestali uplatňovať najvyšší trest, ktorý je "nezlučiteľný" s moderným postojom k ľudským právam.
V závere vyjadril menom PZ RE podporu Jordánsku, ktoré zaviedlo moratórium na súdne popravy a vyjadril nádej, že jordánska strana dodrží svoje záväzky v tejto oblasti.
Problémom je hlavne Čína
Organizácia Amnesty International (AI) vo výročnej správe z júna tohto roku poukázala na to, že až 95 percent odsúdencov na smrť čelí svojmu osudu v piatich krajinách. Sú to: Čína (1000 až 3000 popráv ročne), Saudská Arábia, Irán, Pakistan a Spojené štáty.
Od zrušenia trestu smrti vo Francúzsku, dňa 9. októbra 1981, už 110 krajín sveta tento trest zrušilo a 30 štátov ho nepoužíva už viac ako desať rokov.
