BRATISLAVA. Napriek tomu, že Miroslav Lajčák post šéfa Organizácie Spojených národov (OSN) nezískal, Slovensko sa uchádza aj o iné posty v rámci OSN, a tie by mali byť do veľkej miery isté. Potvrdil to minister zahraničných vecí Lajčák.
Slovensko predložilo aj kandidatúru na post predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN v rokoch 2017 - 2018. Ako potvrdil Lajčák, "to je prakticky hotové, pretože to je funkcia, kde sa práve regionálny princíp a princíp geografickej rotácie veľmi striktne dodržuje".
Nevyhral Lajčák, žena ani Východoeurópan. Čo rozhodlo o novom šéfovi OSN Čítajte Nový predseda Valného zhromaždenia sa funkcie ujme v septembri 2017 a bude z Východoeurópskej regionálnej skupiny. Ako dodal šéf slovenskej diplomacie, Slovensko je jediným uchádzačom o túto funkciu. Presné meno Lajčák ešte prezradiť nechcel, rozhodne sa o ňom v najbližších dňoch. "Fakt je, že to naše miesto nikto nespochybnil. Ja už neverím, že by teraz do tejto súťaže niekto vstúpil. Čiže tú funkciu budeme mať," skonštatoval minister.
Okrem toho sa Slovensko zaujíma aj o miesto v Rade OSN pre ľudské práva, a to na funkčné obdobie 2018 - 2020, pričom voľby sa budú konať budúci rok. "V tejto chvíli sú dvaja kandidáti na dve uvoľnené miesta, čiže to by malo byť v zásade automatické," uviedol Lajčák. Pokiaľ ide o miesto medzi nestálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN, tam máme záujem byť jej členmi v rokoch 2028 - 2029.
Lajčák vypadol z hry, budúcim šéfom OSN bude Guterres Čítajte "Tam je ešte veľa času a faktom je, že aj tieto kandidatúry sa rozbiehajú s veľkým predstihom. Sme jediným kandidátom za našu regionálnu skupinu a ja verím, že to tak aj ostane," povedal šéf rezortu zahraničných vecí s tým, že pokiaľ vstúpi do toho niekto iný z tej istej regionálnej skupiny, tak sa to môže celé komplikovať a výrazne predražovať.
Slovensko už v Bezpečnostnej rade OSN pôsobilo, a to v rokoch 2006 až 2007. Pôsobili sme aj v Rade OSN pre ľudské práva (2008 - 2011) a v Hospodárskej a sociálnej rade (ECOSOC) v rokoch 2010 - 2012, pričom v poslednom roku sme jej aj predsedali.
Žitňanská: Dôvod na sebareflexiu
Druhé miesto je úspech slovenskej diplomacie, to bezpochyby, uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu Jana Žitňanská (NOVA).
Reagovala tak na voľbu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN), v ktorej mal slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák finálne skončiť na druhom mieste.
"Ak sa ale informácie o tom, že sme nezískali podporu našich spojencov potvrdia, je to dôvod na vážnu sebareflexiu," dodala, pričom narážala na Veľkú Britániu a USA, ktoré podľa neoficiálnych informácií slovenského kandidáta nepodporili.
Je presvedčená, že sa nemôžeme uspokojiť s tým, že sme formálne súčasťou západného sveta, ale že zotrvanie v ňom znamená trvalé úsilie a prácu.
Kukan je z Ruska sklamaný
Finálne umiestnenie Miroslava Lajčáka v rámci voľby generálneho tajomníka možno jednoznačne považovať za veľký úspech. Uviedol to europoslanec Eduard Kukan, bývalý minister zahraničných vecí SR.
"Podľa nepísaných pravidiel, ale podľa ustanovenej praxe, mal byť nový generálny tajomník z východoeurópskej regionálnej skupiny. Spomedzi jej kandidátov mal minister Lajčák najlepší výsledok. To, že nakoniec tento post získa predstaviteľ inej regionálnej skupiny, je negatívny signál, pretože narúša dodržiavané dohody a zneisťuje tento proces do budúcnosti," konštatoval europoslanec.
Podľa jeho slov, to, že USA a Spojené kráľovstvo vetovali slovenského kandidáta, svedčí o tom, že nechceli v tejto funkcii vidieť nikoho z východoeurópskej regionálnej skupiny.
"Sklamal ma aj postoj Ruskej federácie, ktorá ako jediný stály člen Bezpečnostnej rady z našej skupiny sa mala oveľa aktívnejšie angažovať pri presadzovaní nášho kandidáta," povedal Kukan. Zároveň dodal, že konštelácia "globálnych hviezd", ktorá rozhodla, nebola pre nášho kandidáta priaznivá.
