Po rokoch prichádzate na Slovensko ako prvý kariérny diplomat na poste amerického veľvyslanca. Znamená to niečo?
„Výber veľvyslancov je na prezidentovi Barackovi Obamovi a nepovedal mi, prečo si tentoraz vybral kariérneho diplomata namiesto politickej nominácie. Nevidel by som v tom však žiadny politický význam, takéto rozhodnutia sa často robia z čisto byrokratických dôvodov.“
Nie je to teda preto, že v Poľsku a Maďarsku sa zhoršuje situácia a americká vláda chce mať v regióne skúsenejších diplomatov, keby tu hrozilo niečo podobné?
„O podobnej diskusii vo Washingtone som nepočul.“
Po prezidentských voľbách sa zvyknú diplomati meniť. Znamená pre vás fakt, že ste kariérnym diplomatom, zárukou zotrvania vo funkcii aj po januárovej inaugurácii nového prezidenta?
„Keď sa mení prezident, všetci jeho nominanti, a medzi nimi i veľvyslanci, ponúkajú svoju rezignáciu novému prezidentovi. On potom rozhodne, či ju prijme. Kariérni diplomati väčšinou ostávajú, pretože sme apolitickí a nehlásime sa k žiadnej strane.“
Kariérni diplomati pracujú pre prezidentov z oboch politických strán. Stáva sa, že prezidentom sa stane niekto neprijateľný pre kariérneho diplomata a on sa radšej vzdá funkcií?
„Každý štátny zamestnanec má právo urobiť takéto rozhodnutie. Ja si nespomínam na podobné prípady, no táto možnosť tu je. Niektorí moji kolegovia, nešlo však o veľvyslancov, sa pre rozpor s vlastným svedomím vzdávali funkcií počas vojen na Balkáne v 90. rokoch.“
Máte aj vy konkrétne nejakú červenú líniu, po ktorej prekročení by ste odišli?
„Nechcem hovoriť o svojich osobných postojoch a o tom, ako by som sa zachoval v hypotetických situáciách.“
Po príchode ste v rozhovore pre TASR povedali, že nevidíte rozdiel medzi politickým a ekonomickým aspektom svojej práce, pretože investori sa pri rozhodovaní pozerajú práve na politickú situáciu. Aká je teda súčasná politická situácia na Slovensku?
„Slovensko je súčasťou rodiny západných demokracií a partnerom Spojených štátov. Za 23 rokov nezávislosti sa mu výnimočne darilo, obdivujeme úspechy, ktoré Slovensko dosiahlo pri budovaní demokracie a pri silnom ekonomickom raste. Zároveň si uvedomujeme, že ubehlo len 23 rokov, transformácia stále prebieha a ako partneri sme ochotní pri tomto procese pomôcť.“
Adam H. Sterling, veľvyslanec USA v Bratislave. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Aké sú najväčšie hrozby pre slovenskú demokraciu?
„Nehovoril by som o hrozbách pre demokraciu. Po šiestich týždňoch na Slovensku mám pocit, že slovenskí lídri a občania si uvedomujú, že posilňovanie inštitúcií je rovnako ako v iných demokraciách prebiehajúcim procesom. Sú tu tiež konkrétne otázky, ktoré sa týkajú mladých demokracií. Všetky západné demokracie v súčasnosti majú problém s tým, že občania strácajú dôveru k inštitúciám. Musíme preto pracovať na zlepšovaní inštitúcií, aby boli také efektívne a transparentné, ako je to len možné. Dôležité tiež je, aby vláda pracovala tak, aby jej občania dôverovali.“
V rebríčku založenom na správe Svetového ekonomického fóra v Davose bolo Slovensko v korupčných ukazovateľoch spomedzi štátov OECD druhé najhoršie. Je na tom naozaj tak zle?
