BOGOTA, BRATISLAVA. Potrebujeme nádej, že na svete bude o jednu vojnu menej. Minulotýždňové slová, ktoré kolumbijský prezident Juan Manuel Santos predniesol v OSN, sa zatiaľ nenaplnili. Juhoamerická krajina však najmä vďaka nemu k ukončeniu najdlhšieho a jedného z najkrvavejších konfliktov v modernej histórii nikdy nebola bližšie.
„Nevzdám sa. Budem pokračovať v hľadaní mieru až do poslednej chvíle,“ vyhlásil nedávno.
Santosovo snaženie o dohodu s Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC) v piatok ocenili aj Nobelovou cenou za mier.
Santos ešte pred niekoľkými rokmi patril skôr k politikom, ktorí keď si mali vybrať medzi diplomaciou a hrubou silou, zakaždým si zvolil druhú možnosť. „Viedol vojnou, aby dosiahol mier,“ povedal o ňom jeho švagor Maurício Rodriguez.
Mierovú dohodu Kolumbijčania odmietli. Ožije najdlhšia vojna súčasnosti? Čítajte Tvrdá ruka
Santos v politike začínal pred desiatimi rokmi ako minister obrany vo vláde prezidenta Álvara Uribeho. Muža, ktorý s marxistickými rebelmi z FARC nemal žiadne zľutovanie. Do čela boja proti marxistom, ktorí Kolumbijčanov terorizovali dlhých 52 rokov, postavil práve Santosa. Konflikt si doteraz vyžiadal odhadom štvrť milióna obetí.
