OSLO, BRATISLAVA. Tohtoročným laureátom Nobelovej ceny za mier sa stal kolumbijský prezident Juan Manuel Santos. Nórska Nobelova komisia ho ocenila za snahu o ukončenie viac ako 50 rokov dlhého konfliktu medzi vládou a rebelmi z ľavicovej skupiny FARC.
Vláda a rebeli minulý týždeň oznámili dosiahnutie mierovej dohody. V nedeľnom referende dohodu odmietla tesná väčšina občanov, mierový proces však naďalej bude pokračovať.
"Dnes máme dôvod dúfať, že na svete je o jednu vojnu menej," povedal minulý týždeň Santos na zasadnutí OSN v New Yorku.
Z bojovníka mierotvorca. Kolumbijský prezident vyhral pre nádej Čítajte Povzbudenie napriek referendu
Cena je venovaná všetkým stranám, ktoré prispeli k mierovému procesu. "Cena je aj poctou kolumbijskému ľudu, ktorý napriek útrapám a zneužívaniu nevzdal svoju nádej v mier," napísala na svojej stránke komisia.
Nórska politička Kullmann Fiveová, ktorá udelenie ceny oznámila, tvrdí, že cena má byť povzbudením pre ďalšie pokračovanie diskusií. Podľa komisie fakt, že mierovú dohodu občania odmietli neznamená, že samotný mierový proces je mŕtvy.
Fiveová na otázku, či udelenie ceny po referende nie je neúctou voči kolumbijskej demokracii odpovedala, že Kolumbijčania neodmietli samotný mier, len špecifiká dohody s revolucionármi.
Prekážali im podmienky
Santos v utorok avizoval, že začne nové kolo rokovaní s povstalcami z hnutia Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC).
Vojna trvajúca 52 rokov si vyžiadala viac ako 260-tisíc obetí. Mnohým Kolumbijčanom prekážali podmienky dohody s rebelmi, ktoré im udeľovali amnestie a mierne tresty. Proti dohode však paradoxne hlasovali najmä regióny, ktoré boli konfliktom relatívne nedotknuté.
Podľa denníku Guardian Santos najskôr o svojej výhre nevedel. Keď sa ho snažila kontaktovať nórska televízia, pracovníci prezidentskej kancelárie im odkázali, že prezident spí a nezobudia ho. Neskôr sa za cenu poďakoval.
Loading
...Medzi jedných z favoritov na ocenenie patrilo hnutie Biele prilby, teda združenie dobrovoľníkov, ktorí vo vojne v Sýrii pomáhajú obetiam bombardovania a útokov. Po vyhlásení ceny zverejnili gratulačný tweet:
Loading
...Na Nobelovu cenu bolo tento rok nominovaný rekordný počet kandidátov - 370, z toho 228 jednotlivcov a 148 organizácií. Aj v minulosti získali Nobelovu cenu za mier strany v ešte neskončenom mierovom procese.
Končí sa jeden z najdlhších konfliktov. Kolumbia oznámila mier s povstalcami Čítajte Nobelova cena
Ako funguje nominácia na Nobelovu cenu?
Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.
Kto získal Nobelovu cenu za mier?
Laureáti Nobelovej ceny za mier od roku 1990.
1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident ZSSR.
1991 - Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko), predstaviteľka opozície.
1992 - Rigoberta Menchú Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov.
1993 - Nelson Mandela (Juhoafrická republika), vodca Afrického národného kongresu a Frederik Willem de Klerk (Juhoafrická republika), prezident Juhoafrickej republiky.
1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela a Jicchak Rabin, premiér Izraela.
1995 - Josef Rotblat (Veľká Británia) a Pugwashská konferencia - Pugwash Conferences on Science and World Affairs (Pugwash - Kanada).
1996 - Biskup Carlos Filipe Ximenes Belo, José Ramos-Horta (obaja Východný Timor).
1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín - ICBL (USA) a Jody Williamsová (USA).
1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP) a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko).
1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko).
2000 - Kim Te-džung, prezident Kórejskej republiky.
2001 - Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN.
2002 - Jimmy (James Earl) Carter (USA), 39. prezident USA - 1977-1981 (demokrat).
2003 - Širin Ebadiová (Irán), právnička.
2004 - Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka.
2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE.
2006 - Muhammad Júnus (Bangladéš), ekonóm a Banka Grameen (Bangladéš).
2007 - Medzivládna komisia OSN pre klimatické zmeny - IPCC (Švajčiarsko) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident.
2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač.
2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (demokrat).
2010 - Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik. V roku 2008 sa stal jedným zo spoluautorov a prvých signatárov Charty 08, dokumentu, ktorý vyzýva na rozsiahle politické reformy v Číne.
2011 - Libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakúl Karmánová.
2012 - Európska únia (EÚ) za svoju dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru.
2013 - Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní.
2014 - Indický bojovník za práva detí Kailash Satyarthi a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová za ich zápas proti útlaku detí a mladých ľudí a za práva všetkých detí na vzdelanie.
2015 - Tuniský Kvartet národného dialógu.
