LONDÝN. Britská zdravotná sestra Pauline Cafferkeyová, ktorá sa v roku 2014 nakazila ebolou, keď sa starala o pacientov v africkej Sierre Leone, bola vo štvrtok opäť prijatá na pozorovanie do Univerzitnej nemocnice kráľovnej Alžbety v Glasgowe.
Ako informovala agentúra Reuters, úrad verejného zdravotníctva v Glasgowe uviedol, že Cafferkeyovej stav je stabilizovaný.
Úrad spresnil, že ide o "bežnú kontrolu" zdravotného stavu Cafferkeyovej špecializovaným tímom pre infekčné choroby.
Choroba sa jej vrátila
Cafferkeyová bola prvou osobou, ktorej diagnostikovali ebolu na britskej pôde. V januári 2015 ju prepustili z nemocnice, keď sa zdanlivo úplne z eboly vyliečila, ale začiatkom októbra toho istého roku sa jej choroba vrátila.
Odborníci na infekčné choroby vtedy uviedli, že ide o prvý prípad, keď sa niekto vyliečil z krvácavej horúčky ebola a potom sa mu choroba vrátila v život ohrozujúcej podobe.
Agentúra Reuters pripomenula, že Cafferkeyová bola v septembri tohto roku zbavená obvinení z ohrozenia zdravia verejnosti, keď zatajila skutočnosť, že jej po návrate zo Sierry Leone stúpla teplota.
Škótska premiérka Nicola Sturgeonová na svojom konte na sociálnej sieti Twitter zaželala Pauline Cafferkeyovej všetko dobré. "Už si veľa vytrpela - a to všetko pre to, aby pomohla iným. Myslím na ňu".
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v marci toho roku vyhlásila, že vírus ebola už nepredstavuje celosvetovú zdravotnú hrozbu. Podľa WHO je však nutné udržiavať ostražitosť v krajinách západnej Afriky, aby sa zamedzilo novým prípadom.
WHO vyhlásila najvyšší stupeň varovania pred ebolou v auguste 2014, keď vírus zasiahol krajiny západnej Afriky.
Pôvod epidémie
Epidémia eboly vypukla koncom roka 2013 v Guinei a rozšírila sa najmä do susedných štátov - Libérie a Sierry Leone. Vírus si vyžiadal vyše 11.300 ľudských životov.
Ebola alebo tiež krvácajúca horúčka ebola napadá ľudí a niektoré ďalšie primáty. Jej pôvodcom je filovírus ebola. Šíri sa kontaktom s pokožkou či telesnými tekutinami nakazených. Inkubačná doba sa pohybuje od dvoch do štyroch týždňov a človek po nakazení obvykle zomiera do desiatich dní.
Prvým príznakom sú vysoké horúčky, únava, bolesti kĺbov a hlavy. Potom príde vracanie, hnačky a zápal spojiviek. Bunky napadnuté vírusom v podstate explodujú. Nakazený masívne krváca z nosa, očí a análneho otvoru, na tele sa mu tvoria obrovské modriny. Rozpadávajú sa vnútorné orgány i mozog. Nakazený napokon zomiera.
