LONDÝN. Bohaté štáty sa vyhýbajú zodpovednosti pri zvládaní globálnej utečeneckej krízy. Najväčšia ťarcha leží na pleciach krajín bezprostredne susediacich s krízovými oblasťami, píše vo svojej v utorok zverejnenej správe ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI).
Toto svoje tvrdenie podopiera podľa agentúry DPA argumentom, že viac ako polovica (56 percent) z 21 miliónov utečencov našla svoj dočasný domov v desiatich krajinách, na ktoré pripadá iba 2,5 percenta globálneho hrubého domáceho produktu.
Nemecko zatvára brány. Čo sa deje s utečencami, ktorých cez hranice nepustia? Čítajte Bohaté krajiny sa nezapájajú
Generálny tajomník AI Salil Shetty nevidí problém v globálnom počte utečencov, ale v tom, že mnohé z najbohatších krajín sveta ich prijali minimum a vo veci sa takmer neangažujú.
Najviac utečencov (2,7 milióna) má na svojom území Jordánsko, po ktorom nasledujú Turecko (viac ako 2,5 milióna), Pakistan (1,6 milióna) a Libanon (viac ako 1,5 milióna). Tieto čísla sú založené na údajoch Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).
AI v správe kritizuje okrem iného Veľkú Britániu za to, že od začiatku občianskej vojny v Sýrii v roku 2011 prijala necelých 8000 sýrskych utečencov. Oveľa menšie a ekonomicky slabšie Jordánsko sa naproti tomu ujalo viac ako 655.000 utečencov zo Sýrie.
Merkelová je za dohody o utečencoch s ďalšími stredomorskými krajinami Čítajte Spravodlivé prerozdelenie
Pre prípad akútnych kríz, ako je tá v Sýrii, požaduje AI spravodlivý rozdeľovací mechanizmus. Nájdenie domova pre viac utečencov je podľa Shettyho zvládnuteľná úloha, "ak by každá bohatá krajina prijala utečencov v pomere k svojej rozlohe, bohatstvu a miere nezamestnanosti".
Zo strany bohatých krajín však chýba ochota spolupracovať a politická vôľa, konštatuje v správe AI. Len asi 30 krajín má program pre prijímanie utečencov. Ak by ich bolo 60 alebo 90, výrazne by to zmiernilo utečeneckú krízu.
Ako pozitívny príklad uvádza AI utečeneckú politiku Kanady, ktorá od konca minulého roka prijala 30.000 sýrskych utečencov. Do konca augusta sa úrady zaoberali ďalšími 18.000 žiadosťami o azyl, a to najmä z Libanonu, Jordánska a Turecka.
