Priština 30. apríla (TASR) - Forenzní experti OSN dnes v Kosove ukončili skúmanie masového hrobu s telami 22 Nealbáncov zabitých počas konfliktu z rokov 1998-99. Agentúre DPA to oznámili zdroje OSN.
Doteraz identifikovali deväť tiel - všetko Srbov z neďalekého regiónu Orahovac. Zdroje dodali, že konečný počet obetí môže byť oveľa vyšší, keďže ešte treba preskúmať "najmenej jedno miesto".
Skúmanie tri kilometre dlhej jaskyne pri obci Volujak v oblasti mesta Klina, asi 50 kilometrov západne od Prištiny, malo podľa pôvodných plánov trvať do 20. mája.
"Svoju prácu na tomto mieste sme vykonali. ... Je zrejmé, že obete boli na privezené za živa, zabité na mieste a uložené v jaskyni," povedal nemenovaný predstaviteľ OSN.
Všetky obete boli Srbi unesení v júli 1998 z neďalekých dedín Retimlje a Opteruša. Živých ich naposledy videli v Mališeve, bašte kosovskoalbánskych separatistov.
Vyšetrovatelia sa v blízke budúcnosti presunú na inú lokalitu, keďže experti hornatú oblasť s množstvom jaskýň považujú za "perfektné miesto na ukrývanie takýchto dôkazov". Informácie, kto môže byť za zabitia zodpovedný, zatiaľ nezverejnili. Predpokladá sa, že za zabitia sú zodpovední príslušníci separatistickej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK).
Zdroje OSN uviedli, že prvotné informácie o masovom hrobe dostali po tom, čo v polovici apríla zabili brata bývalého kosovského premiéra Ramusha Haradinaja.
"Objav tohto masového hrobu môže mať vážne dopady na vzťahy medzi bývalými veliteľmi Kosovskej oslobodzovacej armády," povedal západný diplomat.
Ramush Haradinaj, bývalý veliteľ UCK na západe provincie - vrátane regiónu Klina, na premiérsky post rezignoval začiatkom marca a následne predstúpil pred haagsky tribunál OSN, ktorý ho obžaloval z vojnových zločinov spáchaných počas konfliktu.
Šesť rokov po skončení konfliktu zostáva nezvestných asi 3000 osôb, väčšinou Albáncov.
Kosovský konflikt sa skončil v júni 1999 po zásahu NATO, ktoré náletmi na vtedajšiu Juhosláviu reagovalo na brutalitu jednotiek Belehradu. Kosovo, oficiálne stále súčasť Srbska a Čiernej Hory (SČH), je od vojny pod správou OSN, na jeseň sa očakáva otvorenie potenciálne výbušných rozhovorov o konečnom štatúte provincie. Etnickí Albánci, tvoriaci 90 percent dvojmiliónového Kosova, trvajú na nezávislosti provincie, čo však srbská strana odmieta.
