Jeho rozhodnutie je úderom pre snahy nepopulárnej vládnej ľavice postaviť spoločného kandidáta.
Kroku Borowského predchádzali týždne zrejme neplodných rokovaní zameraných na opätovné zjednotenie poľskej ľavice, aby bola schopná čeliť oživujúcemu sa stredopravému táboru, ktorý podľa prieskumov zvíťazí v parlamentných voľbách, tiež očakávaných v septembri.
"Oznámil som svoju kandidatúru, lebo Poliaci potrebujú zmiernenie, optimizmus a vieru v budúcnosť," povedal Borowski pred aktivistami svojej Sociálnej demokracie Poľska (SDPL). "Chcem, aby Poliaci mali alternatívu voči radikálnej, agresívnej pravici ..., chcem byť hlasom celej poľskej ľavice a všetkých voličov, ktorí sú za Poľsko rovnakých príležitostí, za Európu, dialóg a toleranciu," dodal.
Prezident Aleksander Kwasniewski, najpopulárnejšia postava poľskej ľavice, nemôže po dvoch funkčných obdobiach už kandidovať a za svojho nástupcu si želá predsedu parlamentu Wlodzimierza Cimoszewicza. Toho podporuje aj Zväz demokratickej ľavice (SLD) - vládna strana, ktorú Borowski pred rokom opustil a vytvoril SDPL.
Experti hovoria, že Borowského kandidatúra môže jeho strane pomôcť dištancovať sa od SLD, ktorého imidž utrpel vážne škody kvôli korupčným škandálom.
Podľa prieskumov verejnej mienky majú Borowski aj Cimoszewicz podporu 10-15 percent. Najpopulárnejšími sú pravičiar Lech Kaczynski a politický outsider Zbigniew Religa, obaja s podporou okolo 20 percent.
Borowski v minulosti naznačil, že by sa mohol vzdať prezidentských ambícií, ak by mal iný ľavičiar lepšie šance na víťazstvo.
Borowski aj Cimoszewicz sa snažia urobiť európsku integráciu za hlavnú tému svojich prezidentských kampaní, keďže väčšina Poliakov je spokojná s prvým rokom členstva v EÚ.
Kaczynski, starosta Varšavy, je v otázke vzťahov s EÚ skeptický a svoju kampaň stavia na imidži tvrdého bojovníka proti korupcii.
