Mníchov 29. apríla (TASR) - V Turecku žijú údajne státisíce kresťanov, ktorí vystupujú navonok ako moslimovia. Na tento fenomén, ktorý je v cirkevných kruhoch známy, upozornil počas pobytu v Nemecku apoštolský vikár pre Anatóliu biskup Luigi Padovese.
Po "opatreniach", ku ktorým siahla vláda bývalej osmanskej ríše ešte v časoch prvej svetovej vojny, prešli vo viacerých vilajetoch (provinciách) predovšetkým na severe a východe Malej Ázie veľké skupiny kresťanov formálne na islam. V ich rodinách však naďalej žila spomienka na ich príslušenstvo k pôvodnej kresťanskej viere.
Biskup Padovese tvrdí, že medzi obyvateľmi Turecka, ktorí pochádzajú z pôvodne kresťanských rodín, narastá opäť záujem o kresťanstvo. Fenomén "tajných kresťanov" sa však objavuje aj v Albánsku, Kosove, Alžírsku a v ostatných oblastiach obývaných z veľkej časti moslimským obyvateľstvom.
Biskup Padovese sídli od novembra 2004 v prístavnom meste Iskenderun a stará sa o katolíkov na juhu a východe Turecka. V oblasti Iskenderunu, do ktorej patrí aj stará Antiochia, vládnu odlišné pomery ako v iných častiach dnešného Turecka. Oblasť patrila po prvej svetovej vojne k francúzskemu mandátu Sýrie. Z dôvodov politickej kalkulácie odstúpilo Francúzsko v predvečer druhej svetovej vojny toto územie Turecku. Nemálo kresťanov utieklo vtedy do Sýrie, veľa z nich však zostalo, práve tak zostali zachované aj cirkevné inštitúcie.
Cirkvi dúfajú, že práve vstup Turecka do Európskej únie by mohol znamenať výrazné zlepšenie ich právneho postavenia, hovorí Padovese.
Turecký štát má ďaleko od oficiálnej neutrality voči náboženstvu. Kresťanská cirkev nie je v Turecku uznaná ako oficiálne spoločenstvo a z tohto dôvodu nesmie vlastniť nijaký majetok. Kvôli nedostatku personálu a minimálnej podpore zo strany štátu museli byť zatvorené cirkevné nemocnice, hospice a školy.
Skutočnosť, že ku kresťanskej viere sa v Turecku oficiálne hlási minimálny počet obyvateľstva, zas spôsobila, že množstvo kresťanských chrámov sa zmenilo na múzeá, knižnice, mešity či dokonca na stodoly.
