Londýn 15. marca (TASR) - Aké má ľudstvo šance v boji s globálnym otepľovaním? Ochranárov, najmä európskych rozhorčilo vyhlásenie prezidenta USA Georgea W. Busha, že zníženie emisií oxidu uhličitého z amerických elektrární by mohlo vážne poškodiť americký priemysel. Je to 180-stupňový obrat od predvolebnej kampane, v ktorej Bush sľuboval emisie obmedziť, konštatuje dnes britská rozhlasová stanica BBC.
Podľa Busha by sa oxid uhličitý vlastne ani nemal považovať za nebezpečný plyn. Ekológovia sú však naopak presvedčení, že práve vysoké emisie tohto plynu sú jednou z hlavných príčin globálneho otepľovania. Priemerné teploty na našej planéte za ostatných sto rokov zvýšili o pol stupňa Celzia. Výrazne k tomu prispeli škodlivé priemyselné emisie. Ak sa tento proces nezastaví, alebo aspoň neobmedzí, o sto rokov budú priemerné teploty vyššie o šesť stupňov. To by malo vážne dôsledky - roztápanie ľadovcov, stúpanie hladiny morí a zatopenie pobrežných oblastí, oveľa prudšie a častejšie búrky.
Vedci v rámci boja proti otepľovaniu uvažujú nad viacerými možnosťami. Jednou z nich je "zúrodnenie" oceánov. Na ich dno by sa nasadilo železo a rastlinný planktón, ktorý by dokázal pohlcovať oxid uhličitý z vody. Morská voda zbavená oxidu uhličitého by potom absorbovala tento plyn z ovzdušia. Išlo by však o veľmi nákladnú operáciu a na pohltenie všetkých škodlivín vzdušia by sa takto musela upraviť obrovská časť svetového oceánu.
Druhou alternatívou je napumpovanie oxidu uhličitého priamo na dno oceánu. Pod vplyvom obrovského tlaku by sa tento plyn zmenil na kvapalinu a pomaly by sa rozpustil vo vode. Nikto si však zatiaľ netrúfa odhadnúť, čo by to urobilo s niektorými morskými živočíchmi a rastlinami.
Iným spôsobom, ako "pochovať" oxid uhličitý je dostať ho pod zemskú kôru. Pokusy s touto metódou sa začali v roku 1996 Nóri, ktorí najprv oxid uhličitý extrahovali z ovzdušia a potom ho "napumpovali" pod zemskú kôru. Aj tam sa v dôsledku tlaku stala z plynu kvapalina zaberajúca oveľa menej miesta. Zemská kôra podľa expertov ponúka priestor na uskladnenie všetkých škodlivých emisií, ktoré Európa vyprodukuje za 600 rokov. Nevýhodou sú zatiaľ obrovské náklady spojené s extrahovaním plynu z ovzdušia. A okrem toho: vedomie, že pod našimi nohami sú uskladnené milióny ton oxidu uhličitého, by mnohých ľudí určite znervózňovalo.
Z ďalších návrhov možno spomenúť používanie filtrov a membrán na komínoch továrni. No určite najjednoduchším riešením by bolo počet škodlivých emisií obmedziť. Z vyhlásenia prezidenta Busha je však zrejmé, že obyvatelia najrozvinutejšej časti našej planéty zatiaľ na takúto alternatívu nie sú ochotní pristúpiť. Otázkou ale je, či má ľudstvo aj inú možnosť.
