Tallinn 29. apríla (TASR) - Estónsky premiér Andrus Ansip sa v týchto dňoch zastal krajanov, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne na strane Nemcov s cieľom dosiahnuť obnovenie nezávislosti pobaltskej krajiny.
"Nebolo chybou vojakov, že ani Nemecko, ani Sovietsky zväz neuznali nezávislosť estónskeho národa," formuloval predseda estónskej vlády na stránkach štvrtkového vydania periodika Postimees. Podľa jeho názoru vo vojnovom konflikte nebolo zlej, ani dobrej strany. Vôľu estónskeho ľudu nerešpektoval ani jeden zo štátov, ktoré okupovali pobaltskú krajinu.
Estónsko obsadili v roku 1940 jednotky sovietskej Červenej armády, o rok neskôr však na územie krajiny vtrhli fašistické jednotky po útoku Tretej ríše na ZSSR. Červenoarmejci získali kontrolu nad estónskym územím späť o tri roky, aby tak na niekoľko desaťročí začlenili krajinu do niekdajšieho sovietskeho impéria. Estónsko sa samostatnou, nezávislou krajinou stalo opäť až po jeho rozpade v roku 1991.
Estónsky premiér poukázal na fakt, že neutrálne Estónsko sa do vojny nezapojilo, ale tamojší ľudia utrpeli obrovské straty. Mnohí zahynuli v bojoch, iní v rôznych trestných operáciách. Navyše prišla pobaltská republika práve kvôli druhej svetovej vojne o svoju nezávislosť, podčiarkol.
V Deň víťazstva nad fašizmom sa vláda v Tallinne mieni pokloniť pamiatke všetkých vojakov, ktorí padli v bojoch druhej svetovej vojny na hociktorej zo znepriatelených strán, teda rovnako pred bývalými príslušníkmi sovietskych, ako pred niekdajšími príslušníkmi nemeckých ozbrojených síl.
6 le ed