Brusel 29. apríla (TASR) Európska únia i desať nových krajín, vrátane Slovenska, ktoré vstúpili do únie vlani 1. mája, bez väčších problémov prežili prvý rok po najväčšom rozšírení v histórii európskej integrácie.
Únia ani raz nemusela využiť voči nováčikom ochranné opatrenia, ktoré umožňuje prístupová zmluva, počet priestupkových konaní za nedodržiavanie legislatívy možno v prípade jednotlivých krajín počítať na prstoch jednej ruky.
Rozšírenie na 25 štátov neochromilo rozhodovanie v inštitúciách únia jednomyseľne dohodla európsku ústavu, uzavrela prístupové rokovania s Bulharskom a Rumunskom a schválila tiež reformu Paktu stability a rastu.
Nekonala sa ani záplava starých krajín lacnou pracovnou silou z východnej Európy. Skôr naopak investície začali ešte výraznejšie prúdiť na východ za lacnou prácou a nízkymi daňami, čo znepokojilo najsilnejšie, ale stagnujúce ekonomiky ako Nemecko a Francúzsko.
Pre nováčikov znamenal vstup aj finančný zisk. Podľa odhadov Európskej komisie zaznamenalo všetkých desať krajín vlani pozitívnu čistú rozpočtovú bilanciu, čo znamená, že zo spoločného rozpočtu EÚ dostali viac peňazí ako prispeli.
Pre Slovensko odhaduje komisia bilanciu 160 miliónov eur, teda asi šesť miliárd korún, slovenské odhady hovoria podľa veľvyslanca pri EÚ Maroša Šefčoviča o sume 5,5 miliardy. To je však len začiatok: už tento rok by slovenská bilancia v EÚ mohla dosiahnuť 24 miliárd korún.
KOMISÁRI PRE ROZŠÍRENIE: BOLO TO DOBRE PRIPRAVENÉ
Ukázalo sa, že išlo o veľmi dobre pripravené rozšírenie... Obavy, ktoré ho sprevádzali, sa nenaplnili, pochvaľoval si pred novinármi komisár Olli Rehn, ktorý zodpovednosť za túto oblasť prevzal po svojom predchodcovi Günterovi Verheugenovi.
Ten pred 1. májom 2004 s obľubou hovorieval, že ide o najlepšie pripravené rozšírenie v histórii. Som pyšný na to, že žiadne ochranné nástroje, ktoré sme zaradili do prístupovej zmluvy, sme voči žiadnej z krajín nemuseli použiť, povedal Verheugen novinárom.
FIGEĽ: CENA ZA NEINTEGRÁCIU BY BOLA VYŠŠIA
Spokojný s prvým rokom je aj bývalý hlavný slovenský vyjednávač s EÚ a dnes komisár Ján Figeľ. Rozšírenie únie o desať krajín, vrátane Slovenska, neznamenalo kolaps alebo zásadný problém, skôr je to odpoveď na problémy Európy, povedal TASR.
Únia sa podľa neho rozšírením europeizovala, nováčikovia priniesli svoje otázky a súvislosti, ale aj schopnosť prinášať odpovede, zblíženie a súdržnosť. Dnes európska dvadsaťpäťka nielen funguje, ale podľa mňa je aj potenciálne silnejšia, myslí si komisár pre kultúru, vzdelávanie a mnohojazyčnosť.
Slovensko patrí podľa neho k novým štátom, ktoré sú úspešné. Zatiaľ čo pred desiatimi rokmi, keď na summite v Cannes podalo prihlášku do EÚ, sa dostávalo do izolácie, neskôr dokázalo zameškané dobehnúť a pred rokom preukázalo, že je schopné dôveryhodnej politiky, konkurencieschopnosti z hľadiska ekonomiky, ako aj celkového súladu legislatívy s európskym právom, pripomenul komisár. Slovensko dnes zohráva európsku úlohu, to iné generácie pred tým nemohli, dodal.
Figeľ už pred rozšírením hovorieval, že do EÚ nestačí len vstúpiť, ale v nej aj obstáť. To znamená celkovú spoločenskú pripravenosť v oblasti politiky, ekonomiky, sociálnej sféry, regiónov. V únii naozaj viac získavajú tí, ktorí sú lepšie pripravení, schopní, aktívni... Je evidentné, že Slovensko je v tomto priestore zorientované, povedal komisár.
Rád by však videl väčšie zastúpenie Slovákov na dôležitých miestach v európskych inštitúciách. SR má dnes okrem komisára len dvoch vysokých úradníkov.
Kritikom slovenského členstva v EÚ Figeľ odkazuje, že cena za zotrvanie mimo by bola vyššia. Podľa mňa existuje aj cena za neintegráciu. Nedá sa vyčísliť, ale bola by oveľa vyššia než kompromisy alebo straty, ktoré pri vstupe do únie je možné vnímať, či už z hľadiska prechodných období alebo istých nákladov, hovorí Figeľ.
Mať dnes otvorený priestor, či už z hľadiska ekonomiky alebo rozvoja regiónov, je šancou pre všetkých. Slovensko neutrpelo nijaký šok alebo frustráciu zo vstupu, skôr sa ukazuje, že ľudia sú pozitívne naladení, dodal slovenský eurokomisár pre TASR.
WIERSMA: ŽIADNA SPRÁVA O SLOVENSKU ROVNÁ SA DOBRÁ SPRÁVA
Aj bývalý spravodajca Európskeho parlamentu pre Slovensko Jan Marinus Wiersma si dobre pamätá ťažkosti s politickými kritériami, aké mala SR na začiatku integrácie do EÚ. Dnes už podľa neho o Slovensku počuť v Bruseli najmä kvôli ekonomickým reformám, nízkym daniam či investíciám.
Keď hovoríme priamo o Slovensku, povedal by som: žiadna správa je dobrá správa. Slovensko si robí svoju prácu, podieľa sa na dôležitých projektoch, podporuje tiež ústavu. Aj z toho vidieť, že väčšina vlád nových krajín, a osobitne Slovensko, je lojálna európskej integrácii a to je pozitívne, povedal Wiersma TASR.
Fungovanie Európskeho parlamentu (EP) s novými poslancami podľa neho dokazuje, že integrácia desiatich krajín bola úspešná. Noví kolegovia, vrátane slovenských, si počínajú veľmi dobre, hrajú aktívnu úlohu, zapájajú sa, hodnotí podpredseda socialistov, ktorí sú druhým najsilnejším klubom v EP. Ocenil ich zapojenie napríklad do debát o Ukrajine či Rusku, ktoré tým dostali úplne nový rozmer.
Wiersma priznáva, že s prekladaním a tlmočením do 20 jazykov je práca parlamentu o niečo zložitejšia a zdĺhavejšia, ale nepovažuje to za vážny problém.
Nemám pocit, že by tým naša práca vážne utrpela. Okrem toho, prakticky všetci noví kolegovia, vrátane Slovákov, ovládajú angličtinu, čo veci uľahčuje, dodal holandský socialista, ktorý dlhé roky pripravoval hodnotiace správy EP o príprave Slovenska na vstup do únie.
