Vo veľkej Británii sa blíži termín volieb. Labouristi, konzervatívci a liberálni demokrati sa snažia urvať si čo najväčší kus koláča pre ďalšie volebné obdobie. Na svetlo božie sa vyťahujú rôzne špinavosti, aférky, nesplnené sľuby a klamstvá poslednej sezóny. Hľadajú sa horúce, kontroverzné témy, ktoré by rozvírili naklonili jazýček váh na jednu alebo na druhú stranu. A tak sme prišli na radu aj my. My imigranti.
V nedeľu večer zaradila BBC do vysielania materiál, po ktorom mi zovrela v žilách krv. Jeho snahou vraj bolo dokumentovať skoro rok života takzvaných nových občanov Európskej únie. Tých, ktorí sa rozhodli po 1. máji 2004 prísť a pracovať vo Veľkej Británii. Dokument ukazoval autobusy z východnej Európy s poľskými a maďarskými značkami s komentárom: Denne privážajú stovky ľudí z chudobných krajín.
Ešteže som sedela. Inak by som šla po vypočutí takej nehanebnosti do kolien. Veď všetky doterajšie štatistiky potvrdzujú, že vplyv migrácie z novopristupujúcich krajín únie bol pozitívny a že zďaleka nenaplnil hrozby bulvárnych médií o miliónoch nekvalifikovaných imigrantov zaplavujúcich britský pracovný trh. Vo Veľkej Británii je neustále hlásených 600-tisíc voľných pracovných miest a počet imigrantov z našich krajín dosiahol k dnešnému dňu číslo okolo 130 ľudí ľudí.
Takže, žiadna pohroma. No kto chce psa biť, palicu si nájde.
A tak pozerám a zatínam päste. V dokumente vystupujú ľudia, ktorí majú predstavovať typických predstaviteľov strednej a východnej Európy.
Mladá tehotná Rómka z Maďarska, ktorú si nakoniec na roznášanie letákov najme z ľútosti mladý Afganec, sám britský imigrant. Päťdesiatosemročný bezdomovec z Poľska, ktorý prespávaním na ulici nachladne a bezplatne využije služby NHS lekára (no, fuj také zneužitie systému!) Mladík z Čiech, ktorý ledva prehovorí pár sloviek po anglicky (ale, ako nám nezabudne BBC pripomenúť, učí sa, pretože má nárok na bezplatný kurz angličtiny, ktorý financuje britská vláda!).
Dokument potom mapuje Nottingham - lokálny podnik autobusovej prepravy. Tam priznávajú, že tridsať percent ich vodičov tvoria Poliaci, s ktorými sú spokojní. Zástupca podniku vyhlasuje: "Sme veľmi radi, že ich tu máme. Musím priznať, že títo ľudia jednoducho sú zvyknutí pracovať." Konečne počujem aj niečo pozitívne.
Moje nadšenie však netrvá dlho. Moderátor relácie sa presúva do autobusu a spovedá cestujúcich. Všetci do radu frflú a nadávajú na "zlých imigrantov". Vraj je nás tu veľa. Zneužívame sociálny systém. (Ako? Veď na žiadne dávky nárok nemáme!) Pýta sa ich, či vedia, že autobus, v ktorom cestujú, šoféruje jeden z nich. Ale áno, všimli si. A pridávajú: "To sú presne oni - tí, čo kradnú našim ľuďom prácu!"
Prepadne ma bezmocnosť. Ja imigrantka, škaredá, zlá zlodejka. Ukradla som miestnym prácu. Mala by som sa hanbiť!
Pamätám sa na svoj pohovor. Prešla som rovnakým výberovým konaním ako moji britskí spoluuchádzači. Vybrali si mňa. Sama som bola zvedavá - pýtala som sa - prečo? "Pretože si bola najlepšia - mala si skúsenosti, ovládaš jazyky," bola odpoveď môjho budúceho (britského) šéfa a čudoval sa, kde chodím na také hlúpe otázky. Možno teraz, uprostred volebného kriku a obviňovania, by mu už také nemiestne nepripadali.
Nesiem si so sebou nechcenú nálepku chudobných a menejcenných. Nálepku exotických prišelcov, tajomných indivíduí bývalého socialistického bloku. Sme horúcou volebnou kartou v rukách politikov. Až včera som si prvýkrát uvedomila význam slova imigrant. A nebolo to príjemné zistenie.
novanska.blog.sme.sk
