BOGOTA, BRATISLAVA. Neboli to veľké politické heslá ani bilbordy. V kampani pred nedeľňajším kolumbijským referendom dominovala skôr pokora a ospravedlňovanie.
Ako vo štvrtok v meste Bojayá, kde pri bombovom útoku na miestny kostol v roku 2002 zomrelo 119 ľudí. Hlavný vyjednávač za ľavicových povstalcov Iván Márquez miestnej komunite symbolicky odovzdal kríž.
Na druhý deň už bol v Apartadó, kde militanti z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) v roku 1994 zabili 35 ľudí. „To sa nikdy nemalo stať,“ hovoril Márquez pred referendom, ktoré malo potvrdiť mierovú dohodu vlády s povstalcami.
Nestalo sa tak. Voliči v 47-miliónovej Kolumbii len veľmi tesne dohodu odmietli, proti dohode hlasovalo 50,23 percenta voličov, rozhodlo teda len 61-tisíc hlasov. Hlasovalo pritom len 37 percent oprávnených voličov.
Končí sa najdlhšia vojna plná kokaínu a únosov Čítajte Až keď budú za mrežami
Ospravedlnenie prišlo podľa mnohých neskoro. „V deň, keď sa ocitnú za mrežami, prídem za nimi, podám im ruku a odpustím,“ vyhlásil podľa Guardianu Nohora Tovar, senátor, ktorého v roku 2000 povstalci uniesli.
Výsledok hlasovania je pritom prekvapením. Dohoda ukončila najdlhšiu prebiehajúcu vojnu v histórii, Kolumbijčania si po 52 rokoch bojov, pri ktorých zomrelo asi 260-tisíc ľudí a ktoré obrali o domov osem miliónov ľudí, želajú mier.
Aj prieskumy ešte krátko pred hlasovaním naznačovali, že až dve tretiny Kolumbijčanov dohodu podporujú. Prezident Juan Manuel Santos hovoril, že žiadny plán B nemá a odstúpenie od dohody bude znamenať obnovenie bojov.
Santos pritom toto referendum vyvolať nemusel. Dohodu mohla jednoducho podpísať vláda, podporovali ju aj zahraniční spojenci Kolumbie, aj keď Američania majú FARC stále na zozname teroristických organizácií. No veril si a chcel mať za sebou podporu ľudu.
Istota parlamentu
Kritikom dohody sa nepáči, že jej súčasťou je beztrestnosť pre ľavicových povstalcov, ktorí sa k vraždeniu priznajú. Asi 5800 ozbrojencov sa síce malo vzdať zbraní a ich lídri mali svoje postoje šíriť už len v rámci politickej diskusie, no pre pozostalých obetí by to znamenalo, že sa nikdy nedočkajú spravodlivosti.
Povstalcom tiež sľúbili desať poslaneckých miest v najbližších dvoch parlamentných obdobiach.
Ani odporcovia dohody, ako napríklad exprezident Alvaro Uribe, však mierovú dohodu ako takú neodmietajú, žiadajú len lepšie podmienky, než sú tie, ktoré vláda vyrokovala s povstalcami na rokovaniach na Kube. Beztrestnosť pre viacnásobných vrahov aj prísľub poslaneckých kresiel je podľa neho v rozpore s ústavou.
A ďalším sa jednoducho nepáči, že vláda nechce povstalcov úplne poraziť, ale že s nimi rokuje. S teroristami sa nevyjednáva, tvrdia.
"Mierová dohoda od Kolumbijčanov žiada, aby nezabudli, ale odpustili, aby sa posunuli vpred," cituje CNN Jenny Lincolnovú z Carterovho centra. "Toto je pre kolumbijskú spoločnosť veľmi ťažké. Ako sa má posunúť ďalej po 50 rokoch občianskej vojny a s mierovou dohodou, ktorá netrestá tých, ktorých by ľudia radi videli potrestných."
Ako María dezertovala od marxistických militantov Čítajte Až do konca prezidentovania
Santos sa však nevzdáva. „Budem sa snažiť o mier až do konca svojho úradovania,“ povedal v televíznom prejave po oznámení výsledkov.
Aj keď pred referendom strašil obnovením bojov, teraz už zdôrazňuje, že obojstranné prímerie medzi povstalcami a vládnymi jednotkami, ktoré platí od 29. augusta, naďalej platí.
Ešte v pondelok sa chce stretnúť s lídrami parlamentných strán a dohodnúť ďalší postup. „Už nepôjde len o dialóg medzi vládou a FARC,“ hovorí pre Guardian Kristian Herbolzheimer odborník na mierové rokovania z britskej poradenskej spoločnosti Conciliation Resources. „Musia nájsť spôsob, ako to premeniť na viacstranné rokovania.“
Do hry sa tak podľa neho vráti aj Santosov najtvrdší kritik Uribe. Počas jeho vládnutia bol síce Santos ministrom obrany, no dvojica sa rozhádala po tom, ako už ako prezident Santos nepokračoval v tvrdom postoji voči FARC a uprednostnil mierové rokovania.
„Uribe bude musieť ukázať, že vie priniesť lepší plán. Je ťažké povedať, čo je možné a čo nie,“ tvrdí Herbolzheimer.
Hlavný odporca dohody, exprezident Alvaro Uribe (zdroj: SITA/AP)Každý krok bude ťažší
Aj líder FARC Rodrigo Londoňo známy pod bojovým menom Timochenko vyhlásil, že povstalci sa naďalej budú snažiť rokovať o mieri. „FARC hlboko ľutuje, že deštruktívna sila tých, ktorí šíria nenávisť a pomstu, ovplyvnila kolumbijskú verejnú mienku,“ povedal podľa BBC.
"FARC sa naďalej drží toho, že pri vytváraní budúcnosti budeme ako zbraň používať už len slová," reagovala vedenie skupiny vo vyhlásení.
Boje sa teda zatiaľ neobnovujú, no už samotný fakt, že Kolumbijčania dohodu odmietli, vyvoláva nové obavy. Ohrozené môže byť aj ďalšie vyrovnávanie sa s minulosťou - integrácia bývalých detských vojakov do spoločnosti, stíhanie porušovania ľudských práv a zastavenie výnosného biznisu s kokaínom, na ktorom zarábali aj ľavicoví povstalci.
"Aj keby dohoda prešla, je to len cestovná mapa. Každý ďalší krok bude minimálne rovnako náročný alebo aj náročnejší ako samotný podpis dohody," dodáva pre CNN analytička Lincolnová,
