BERLÍN. Proces s 22 hlavnými nemeckými nacistickými vojnovými zločincami v Norimbergu sa skončil pred 70 rokmi, 1. októbra 1946. Dvanásť z obžalovaných bolo odsúdených na trest smrti.
Štyri víťazné mocnosti - ZSSR, USA, Británia a Francúzsko - zriadením medzinárodného súdu riešili po skončení druhej svetovej vojny potrebu vyrovnať sa nielen s jej dôsledkami, ale aj s osobami, ktoré ju iniciovali a spôsobili šesťročné utrpenie miliónom ľudí na celom svete.
Súd bol zriadený na základe Londýnskej dohody z 8. augusta 1945 o prenasledovaní vojnových zločincov. Norimberg vybrali preto, lebo v meste sa uprostred rozvalín zachoval takmer nepoškodený justičný palác. Pri ňom sa nachádzalo minimálne poškodené väzenie a na jeho nádvorí stála menšia telocvičňa, ktorá sa o rok neskôr (1946) stala popravnou miestnosťou.
Hlavní vinníci nikdy pred súdom neboli
Proces sa začal 20. novembra 1945 a trval desať mesiacov; rozsudky oznámil tribunál 30. septembra a 1. októbra 1946. Obvinených súdil medzinárodný súdny tribunál v zložení Donedieu de Vabres (Francúzsko), Francis Biddle (USA), sir Geoffrey Lawrence (Británia) a Ion Timofejevič Nikitčenko (ZSSR).
Hlavní vinníci sa pred súd nikdy nedostali. Zo strachu pred zajatím a potupou spáchal Adolf Hitler 30. apríla 1945 vo svojom bunkri samovraždu. Na druhý deň ho nasledoval aj ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels, keď predtým s manželkou otrávili svojich šesť detí. Ríšsky vodca SS Heinrich Himmler padol koncom mája 1945 do britského zajatia a tiež si zvolil radšej smrť.
Dvanásť obžalovaných odsúdili na trest smrti obesením. Nad desiatimi z nich vykonali rozsudok v skorých ranných hodinách 16. októbra 1946. Katom, ktorý otváral prepadlisko pod šibenicou, bol seržant americkej armády John Woods.
Pri poprave boli prítomní zástupcovia každej zo štyroch veľmocí a ôsmi novinári. Fotografovať a filmovať bolo zakázané. Telá popravených následne previezli do Mníchova, spálili ich v krematóriu a popol vysypali do rieky Isar.
Procesy pokračovali do 1949
Troch z obžalovaných prepustili na slobodu, siedmich poslal súd do západoberlínskeho väzenia Spandau. Pri výkone dozoru sa tam každý mesiac striedali vojaci štyroch víťazných mocností; od roku 1966 strážili v Spandau už iba jediného väzňa - Hitlerovho zástupcu v Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strane (NSDAP) Rudolfa Hessa, odsúdeného na doživotie. Pravidelné výmeny dozorcov sa skončili po Hessovej samovražde v auguste 1987.
Na norimberskom procese odsúdili aj SS (nemecké ozbrojené oddiely, Schutzstaffel), Gestapo (Geheime Staatspolizei - Tajná štátna polícia), SD (Sicherheitsdienst - Bezpečnostná služba) a vedúci štáb NSDAP ako zločinecké organizácie.
Procesy proti ďalším vojnovým zločincom pokračovali v Norimbergu až do roku 1949.
Rozsudky Norimberského tribunálu:
Trest smrti: Martin BORMANN - Hitlerov tajomník a minister (súdený v neprítomnosti - zomrel pravdepodobne ešte 2. mája 1945. Jeho telesné pozostatky objavili v Berlíne v roku 1973; Hermann GÖRING - ríšsky maršal a veliteľ letectva (15. október 1946, dve hodiny pred plánovanou popravou spáchal samovraždu. Manželka mu pravdepodobne pri bozku odovzdala ampulku s jedom); Joachim von RIBBENTROP - ríšsky minister zahraničných vecí (popravený 16. októbra 1946); Wilhelm KEITEL - poľný maršal a náčelník Operačného štábu Vrchného veliteľstva brannej moci (popravený 16. október 1946); Ernst KALTENBRUNNER - poľný maršal a šéf bezpečnostnej služby (popravený 16. október 1946); Alfred ROSENBERG - minister pre okupovanie východného územia (popravený 16. október 1946); Hans FRANK - guvernér Poľska (popravený 16. október 1946); Julius STREICHER - majiteľ a vydavateľ protižidovských novín (popravený 16. október 1946); Fritz SAUCKEL - splnomocnenec pre nasadenie pracovných síl (popravený 16. október 1946); Alfred JODL - náčelník Operačného štábu Vrchného veliteľstva brannej moci - OKW (popravený 16. október 1946); Wilhelm FRICK - minister vnútra a ríšsky protektor v Čechách a na Morave (popravený 16. október 1946); Arthur SEYSS-INQUART - guvernér Rakúska a Holandský komisár (popravený 16. október 1946).
Doživotie: Rudolf HESS - Hitlerov zástupca a vodca NSDAP (v auguste 1987 vo veku 93 rokov spáchal samovraždu); Walter FUNK - minister hospodárstva (bol prepustený 16. mája 1957, zomrel 31. mája 1960); Erik READER - veľkoadmirál a vrchný veliteľ Kriegsmarine (pre zlý zdravotný stav bol 26. septembra 1955 prepustený, zomrel 6. januára 1960).
20 rokov äzenia: Baldur von SCHIRACH - vodca nacistickej mládeže (po odpykaní trestu bol 30. septembra 1966 prepustený, zomrel 8. augusta 1974); Albert SPEER - minister zbrojnej výroby (po odpykaní trestu bol 30. septembra 1966 prepustený, zomrel 1. septembra 1981).
15 rokov väzenia: Konstantin von NEURATH - prvý ríšsky protektor Čiech a Moravy (v novembri 1955 bol zo zdravotných dôvodov prepustený, zomrel 14. augusta 1956).
10 rokov väzenia: Karl DÖNITZ - admirál a Hitlerov nástupca vo funkcii hlavy štátu (po odpykaní bol 1. októbra 1956 prepustený, zomrel 24. decembra 1980).
Oslobodenie: Hjalmar SCHACHT - prezident ríšskej banky; Hans FRITSCHE - vedúci ríšskeho rozhlasu; Franz von PAPEN - veľvyslanec v Turecku a Rakúsku
