TEL AVIV, BRATISLAVA. Len málo ľudí nažíva v takej spätosti so svojou krajinou, ako to robil Šimon Peres. Rozvážnou rétorikou vyslúžil Izraelu rešpekt na medzinárodnej politickej scéne. Štátnik dvakrát zastával funkciu premiéra a v roku 2007 sa na sedem rokov stal prezidentom.
Záujmy Izraela nereprezentoval formalistickými postupmi a skostnatenými frázami. Vždy sa spoliehal na zdravý rozum a vedel, že bez vôle k pokroku sa úspech v zahraničí nedostaví.
Peres sa vysnívaného mieru nedožil. Zabránili v tom osady aj neústupní politici Čítajte Najbližší sused ako najlepší priateľ
Snahy o uzavretie mieru s Palestínou mu v roku 1994 vyniesli nomináciu na Nobelovu cenu za mier. Napokon sa o ňu podelil s Jásirom Arafatom a Jicchakom Rabinom.
Na zlepšení vzťahov s Palestínou mu úprimne záležalo. „Palestínčania sú našimi najbližšími susedmi. Verím, že raz môžu byť našimi najbližšími priateľmi,“ hovorieval.
Narodil sa ako Szymon Perski v poľskej Višneve (dnešné Bielorusko). Jeho otec sa presťahoval do Tel Avivu, kam sa za ním v dôsledku protižidovských reštrikcií vysťahovali jeho dvaja synovia a manželka až po dvoch rokoch.
Po ukončení štúdia Peres vstúpil do židovskej vojenskej organizácie Hagana. V službe spoznal svoju budúcu manželku Sonju Gelmanovú, na ktorú chcel zapôsobiť predčítavaním pasáží z Marxovho Kapitálu.
Šikovný stratég
Po vzniku Izraela sa Peres stal námestníkom na ministerstve obrany. Nadviazal strategické spojenectvá, získal francúzske bojové stíhačky a uzatvoril dôležité dohody. V sedemdesiatych rokoch vystriedal niekoľko ministerských postov, no jeho politická kariéra vrcholila oveľa neskôr.
Dohoda z Osla, kľúčový prvok izraelsko-palestínskeho konfliktu, Peresovi síce priniesla Nobelovu cenu za mier, no politik vždy chcel, aby si Izrael nechával pootvorené zadné vrátka – a tie znamenali tvrdý zásah proti nepriateľovi.
Peres obdivoval technický pokrok a jeho potenciál sa snažil pretaviť do jadrového programu, ktorý mal jeho krajinu ochrániť v prípade hrozby spoza hraníc.
