1. Saint-Michel-de-Maurianne, Francúzsko (12. december 1917)
Bol december a zúrila prvá svetová vojna. Zhruba tisícka francúzskych vojakov sa vracala z frontu v Taliansku.
Vlak sa vykoľajil v mestečku Saint-Michel-de-Maurianne neďaleko talianskych hraníc a spôsobil smrť približne sedemsto cestujúcich. Dôvodom bolo preťaženie vlaku - keďže bol počas prvej svetovej vojny nedostatok lokomotív, spojili dva vlaky s devätnástimi vozňami dokopy.
Keď vlak schádzal dolu údolím, rušňovodičovi prestali fungovať brzdy. Stratil kontrolu nad vlakom, nekontrolovane sa tak rútil rýchlosťou 135 kilometrov za hodinu.
Podľa počtu mŕtvych robí z katastrofy historicky najsmrteľnejšiu nehodu v Európe.
V New Jersey narazil vlak do nástupišťa, hlásia mŕtvych a stovku ranených Čítajte 2. Ciurea, Rumunsko (1917)
Aj druhá najväčšia vlaková katastrofa Európy sa udiala počas prvej svetovej vojny. Čo presne ju spôsobilo, sa dodnes nevie - vie sa len to, že aj v tomto prípade bol vlak značne preťažený. Nastupovalo doň totiž množstvo ľudí, ktorým úrady odporučili, aby opustili svoje domovy. Nemci v tom čase Rumunsko bombardovali.
Nepriaznivé boli aj poveternostné podmienky. V ten deň snežilo, vlak sa tak ovládal len veľmi ťažko. Tak, ako pri najsmrteľnejšej európskej nehode histórie, aj v tomto prípade rušňovodič stratil kontrolu nad vlakom. Vykoľajil sa a narazil do lokomotívy na vedľajšej koľaji.
Pri nehode zahynulo približne šesťsto ľudí. Vlak viezol civilistov, vojakov, ale aj štátnikov.
3. Bihar, India (1981)
Presný počet obetí vykoľajenia vlaku v indickom Bihare nie je známy. Vlak sa vykoľajil na moste a spadol do rieky Bagmati. Po piatich dňoch z rieky vytiahli dvesto tiel, ale stovky ľudí ostali nezvestných. Odhaduje sa, že pri Bihare zomrelo 500 až 800 ľudí.
Známa nie je ani príčina vykoľajenia, spomínajú sa tri možnosti: cyklón, náhla záplava alebo poškodenie brźd, keď sa rušňovodič snažil vyhnúť zrážke s byvolom.
4. Guadalajara, Mexiko (1915)
Nehoda v juhozápadnom Mexiku sa odohrala počas mexickej revolúcie. Vlak bol aj v tomto prípade preťažený, ľudia údajne sedeli aj na streche či v priestore na batožinu.
Medzi Colimou a Guadalajarou stratil rušňovodič pri brzdení kontrolu a vlak naberal rýchlosť. Napokon sa vykoľajil, prevrhol a zrútil sa do kaňonu. Nehodu prežilo menej ako tristo ľudí, približne šesťsto ich zomrelo.
5. Aša, Rusko (1989)
Nehoda, ktorá sa v júni 1989 udiala približne 50 kilometrov od ruského mesta Ufa, je dodnes najsmrteľnejšou vlakovou nehodou sovietskej i ruskej histórie. Mŕtvych vtedy úrady potvrdili 575.
Nehodu zapríčinil uniknutý kvapalný zemný plyn. Vytvoril okolo seba vysoko horľavý oblak, ktorý prišiel do styku s iskrou spod dvoch okolo seba idúcich vlakov. Odhadovaný rozsah explózie sa prirovnáva k sile, ktorú spôsobí výbuch od 250 ton TNT.
Oba vlaky viezli aj deti. Jeden z nich bol na ceste na dovolenku pri Čiernom mori, druhý sa odtiaľ práve vracal.
6. Balvano, Taliansko (1944)
Najväčšia železničná tragédia v Taliansku sa odohrala v roku 1944 v tuneli pri meste Balvano. Stúpanie v ňom preplnený nočný vlak, ktorý mal vo vozňoch oveľa viac ľudí, ako mal oficiálnu kapacitu, nezvládol a zastavil sa.
Dym postupne otrávil 426 ľudí, mnohí z nich nemali vo vlaku čo robiť, keďže nemali cestovné lístky. Oxid uhoľnatý, ktorý ich zabil, nemá žiadny zápach, obete tragédie si tak nič nevšimli a mnohí zomreli v spánku.
7. Torre del Bierzo, Španielsko (1944)
Osobnému vlaku sa na trati v Španielsku pokazili brzdy, v tuneli narazil do poštového vlaku. O havárii sa nevedelo, do strojov neskôr vrazil aj vlak s uhlím. Medzi obeťami boli najmä ľudia, ktorí sa po vianočných sviatkoch vracali do práce.
O tragédii sa verejne veľa nevedelo, zamlčiavala to cenzúra vtedajšieho diktátora Francisca Franca. Oficiálne čísla hovorili o 78 obetiach, no súčasné odhady hovoria až o 500 ľuďoch. Počet sa ťažko určuje aj preto, že mnohí ľudia nemali platné lístky.
