KYJEV. Antisemitizmus nemá na Ukrajine miesto, vyhlásil ukrajinský prezident Petro Porošenko pri príležitosti 75. výročia masakry v kyjevskej lokalite Babyn Jar, kde počas druhej svetovej vojny nemecké jednotky a ich kolaboranti popravili viac ako 100.000 ľudí, najmä židov.
"My, Ukrajinci, veľmi dobre rozumieme zármutku židov a vnímame ho ako náš vlastný. Holokaust je najtragickejšou stránkou v dejinách židovského národa, ako aj ukrajinského národa. Spolu budujeme Ukrajinu, kde antisemitizmus nemá miesto," citovala Porošenkovo vyhlásenia na Twitteri agentúra UNIAN.
Odkaz od prezidenta Izraela
Porošenko sa večer taktiež zúčastní na spomienkovom podujatí pri pamätníku venovanom obetiam, ktorý leží na mieste masakru.
Izraelský prezident Reuven Rivlin v utorkovom prejave v ukrajinskom parlamente vyhlásil, že ukrajinskí nacionalisti boli spolupáchateľmi zločinov spáchaných na židovskom obyvateľstve počas druhej svetovej vojny, a to aj v prípade masakrov v rokline Babyn Jar.
Líder ukrajinskej Radikálnej strany Oleh Ľaško v stredu vyzval, aby sa Rivlin za tieto slová ospravedlnil, pretože "ponížil Ukrajincov". Vyzval tiež izraelský parlament, aby "uznal hladomor na Ukrajine (z 30. rokov 20. storočia) ako genocídu ukrajinského národa" tak, ako ukrajinský parlament "ešte v roku 2008" uznal "holokaust za genocídu židov".
Rivlin vo svojom prejave pripomenul, že "mnohí pomáhači nacistických zločinov boli Ukrajinci. A medzi nimi obzvlášť vynikali bojovníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorí týrali židov, vraždili ich, v mnohých prípadoch vydávali Nemcom".
Štatút bojovníkov za nezávislosť
Porošenko vlani v máji pridelil práve Organizácii ukrajinských nacionalistov - Ukrajinskej povstaleckej armáde (OUN-UPA) štatút bojovníkov za nezávislosť.
Moskva toto rozhodnutie odsúdila, pričom poznamenala, že Ukrajina je tým štátom, kde neonacisti prešli od slov k činom a zabili tisíce civilistov, preto ich konanie treba hodnotiť adekvátne. Podobným spôsobom kominukujú aj ruské propagandistické médiá.
Heroizácia UPA a jej lídrov - Stepana Banderu a Romana Šuškeviča - vyvoláva v Rusku kritiku, banderovcov vinia z kolaborácie s nacistami.
