KOMÁROM. Keď vysoký, dobre stavaný štyridsiatnik po hodine o pol dohovoril, obecenstvo v obecnom dome v Komárome spustilo búrlivý potlesk ako v divadle. Je zrejmé, že sa s rečníkom dostalo na rovnakú vlnovú dĺžku, nikto sa nepohoršoval nad tým, čo práve počul.
Bývalý nemecký policajt Georg Spöttle, ktorý sa tituluje aj ako bezpečnostný analytik, práve skončil v Komárome jednu z prednášok, ktoré sú súčasťou maďarskej vládnej kampane pred nedeľňajším referendom proti povinným kvótam na prerozdelenie utečencov. Vláda Viktora Orbána už na ňu dala od začiatku roka 35 miliónov eur.
Komárom je pritom pokojné mestečko na hranici so Slovenskom, ktoré sa so živými utečencami takmer nestretlo. Kampaň je však premyslená, o skutočných či domnelých nebezpečenstvách imigrácie na nich vždy hovoria novinári, bezpečnostní analytici a intelektuáli blízki vláde, patriaci k vnútorným kruhom Fideszu. Rovnako ako Spöttle.
Vidieť na ňom, že prednáša pravidelne, dokáže upútať pozornosť obecenstva. Hovorí po maďarsky bez prízvuku (keďže spolovice je Maďarom), a má aj výnimočné rétorické schopnosti. Zdanlivé nebezpečenstvá imigrácie opisuje veľmi premyslene, všetko má dokonale poskladané, neskáče, ale keď treba, neštíti sa ani improvizácie.
Prihovárajú sa ľudu
Spöttle a jemu podobní na prednáškach hovoria čo najjednoduchšie a najpriamejšie, pričom sa snažia budiť dojem odbornosti. Týmto spôsobom pochopí odkaz vlády aj ten obyčajný človek, ktorý nestojí o spoločenské témy: "Ak prídu migranti, všetkému je koniec. Imigrácia je to najhoršie, čo sa môže krajine prihodiť."
Svoju prednášku pre 150-členné obecenstvo, za účasti vedenia mesta od primátora a jeho zástupcov cez vedúceho okresného úradu až po hlavného architekta, začal pokusom o vtip. Podľa neho najdôležitejšie je, aby každý išiel hlasovať, a je jedno, ktorú možnosť si zvolia, len nech to je „nie“ kvótam.
Obecenstvo sa hlasno zasmialo, zrejme bolo vo výbornej nálade. Spöttle potom preladil na vážnejší tón. „Hovoria, aby sme ich prijali, lebo sa dali na útek pred vojnou. Ale oni vojnu prinášajú so sebou. Chýba im tolerancia voči ľuďom s inými názormi. Naše kultúry nie sú kompatibilné.“
Počas celého svojho vystúpenia pôsobil na základné pudy a obavy človeka. Posolstvo si zbytočne nekomplikoval, pričom často skĺzaval do podnecovania nenávisti.
Nepozorovane stotožňoval utečencov s antisociálnymi jedincami, „napádajúcimi sa navzájom, páchajúcimi útoky nožom“, a malým skokom dokonca s teroristami. Pomocou projekcie ukazuje protestujúcich migrantov, ktorí trasú oplotením. „Nechcem byť zlomyseľný, ale podľa vás takto vyzerajú mozgoví chirurgovia?“ pýtal sa obecenstva.

Nikto neprotestuje
Neprekážala mu ani nedôslednosť – raz tvrdil, že utečenci žijú vo svojej domovine, napr. Sýrii vo veľkej biede, na úrovni zaostalých kmeňov, inokedy zas, že sú boháči, ktorí si ľahko zaplatia pašerákov a ktorí používajú najnovšie smartfóny. Potom hovorí o tom, že migranti už žijúci v Európe nie sú schopní integrovať sa.
„Žiaľ, takto vyzerá dnes Berlín,“ vraví Spöttle, a na plátne sa najprv objavia ulice s kopou smetí, potom zas skupiny Arabov.