KYJEV. V súvislosti s úmrtím izraelského exprezidenta Šimona Peresa v stredu izraelský prezident Reuven Rivlin predčasne ukončil štátnu návštevu Ukrajiny a vracia sa do vlasti. Informovala o tom dnes Rivlinova kancelária.
Rivlinova návšteva na Ukrajine sa začala v utorok a bola venovaná 75. výročiu tragédie v lokalite Babyn Jar, kde v čase tzv. veľkej vlasteneckej vojny nemecké jednotky a ich miestni kolaboranti popravili viac ako 100-tisíc ľudí, najmä Židov.
Po ťažkej chorobe zomrel bývalý izraelský prezident Šimon Peres Čítajte Chcú, aby sa Rivlin ospravedlnil
Rivlin v utorkovom prejave v ukrajinskom parlamente vyhlásil, že ukrajinskí nacionalisti boli spolupáchateľmi zločinov spáchaných na židovskom obyvateľstve počas druhej svetovej vojny, a to aj v prípade masakrov v rokline Babyn Jar.
Líder ukrajinskej Radikálnej strany Oleh Ľaško v stredu vyzval, aby sa Rivlin za tieto slová ospravedlnil, pretože "ponížil Ukrajincov". Vyzval tiež izraelský parlament, aby "uznal hladomor na Ukrajine (z 30. rokov 20. storočia) ako genocídu ukrajinského národa" tak, ako ukrajinský parlament "ešte v roku 2008" uznal "holokaust za genocídu Židov".
Rivlin vo svojom prejave na pôde parlamentu pripomenul, že "mnohí pomáhači nacistických zločinov boli Ukrajinci. A medzi nimi obzvlášť vynikali bojovníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorí týrali Židov, vraždili ich, v mnohých prípadoch vydávali Nemcom". Rivlin uznal, že vzťahy medzi ukrajinským a židovským národom sa dnes zameriavajú na budúcnosť, avšak "nesmieme pripustiť, aby sa zabudlo na dejiny s ich hroznými, rovnako ako aj dobrými udalosťami".
Kritika z Moskvy aj od veteránov
Ukrajinský prezident Petro Porošenko vlani v máji pridelil práve Organizácii ukrajinských nacionalistov - Ukrajinskej povstaleckej armáde (OUN-UPA) štatút bojovníkov za nezávislosť. Moskva toto rozhodnutie odsúdila, pričom poznamenala, že Ukrajina je tým štátom, kde neonacisti prešli od slov k činom a zabili tisíce civilistov, preto ich konanie treba hodnotiť adekvátne.
Heroizácia UPA a jej lídrov - Stepana Banderu a Romana Šuškeviča - vyvoláva kritiku zo strany mnohých veteránov druhej svetovej vojny i politikov, ktorí banderovcov vinia z kolaborácie s nacistami.
