BANJA LUKA. Bosnianski Srbi v nedeľňajšom referende takmer jednomyseľne schválili zachovanie svojho štátneho sviatku, voči ktorému nametajú príslušníci nesrbských etník v Bosne a Hercegovine.
Hlasovanie sa konalo napriek verdiktu ústavného súdu v Sarajeve, ktorý zakázal oslavy tradičného Dňa štátnosti, ako i samotné referendum.
Nie je právoplatné
Hovorkyňa Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) Maja Kocijančičová uviedla, že referendum nie je právoplatné. Referendum totiž podľa nej nepovolil Ústavný súd Bosny a Hercegoviny v Sarajeve.
Organizátori v autonómnej Republike srbskej oznámili, že podľa výsledku sčítania 71 percent hlasov podporilo sporný štátny sviatok 99,8 percenta zúčastnených voličov.
Účasť mohla dosiahnuť až 60 percent, informovala v noci na dnes agentúra Reuters. Polícia uviedla, že počas referenda neboli hlásené žiadne incidenty.
Dialóg miesto napätia
Kocijančičová vyzvala bosnianske federálne inštitúcie v Sarajeve, aby dohliadli na dodržiavanie ústavného poriadku, a všetky zainteresované strany, aby sa vyhli eskalácii napätia a spory riešili dialógom.
Bosna by sa podľa nej mala sústrediť na reformy, ktoré zlepšia životné podmienky v krajine a priblížia ju k integrácii do Európskej únie.
Prokuratúra Bosny a Hercegoviny si predvolala bosnianskosrbského prezidenta Milorada Dodika, pretože usporiadaním referenda v bosnianskej Republike srbskej konal v rozpore s rozhodnutím ústavného súdu postjuhoslovanskej republiky v Sarajeve.
Informáciu priniesla tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na hovorcu prokuratúry Borisa Grubešiča.
Na prokuratúru sa nedostaví
Trestný zákonník balkánskej krajiny totiž považuje nezohľadnenie rozhodnutia ústavného súdu za trestný čin.
Milorad Dodik na predvolanie zatiaľ nereagoval, avšak už skôr sa nechal počuť, že ak k nemu dôjde, na prokuratúru sa nedostaví.
Kontroverzné referendum by mohlo byť novým zdrojom napätia medzi bosnianskymi etnikami, ktorých spolužitie je poznačené vojnou z 90. rokov minulého storočia.
Vyvolalo zároveň obavy, že by mohlo byť skúškou pred omnoho závažnejším hlasovaním o odtrhnutí sa Republiky srbskej od Bosny a Hercegoviny, ktoré je naplánované na rok 2018.
Kontroverzná štátnosť
Predmetom nedeľňajšieho referenda bolo zachovanie sviatku "štátnosti", oslavovaného Srbmi 9. januára, teda na výročie vyhlásenia Republiky srbskej v roku 1992.
Podľa ústavného súdu je tento dátum diskriminačný voči bosnianskym Moslimom a katolíckym Chorvátom, keďže pripadá na srbský pravoslávny sviatok. Mnohým tiež pripomína vyhostenie Nesrbov z územia tejto autonómnej oblasti počas občianskej vojny.
Západné štáty vyzvali bosniansko-srbskú vládu, aby referendum zrušila, keďže inak podľa nich dôjde k porušeniu právneho poriadku a mierovej dohody.
Pohrozili tiež bližšie nešpecifikovanými sankciami. Rusko naproti tomu hlasovanie o štátnom sviatku podporilo.
Bosna má od konca vojny v 90. rokoch a uzavretia Daytonskej dohody v roku 1995 federálnu vládu.
Krehká politická rovnováha v krajine kontrastuje s ambíciou Republiky srbskej, prevažne obývanej Srbmi, osamostatniť sa od Sarajeva. Na rok 2018 je o tejto otázke naplánované referendum.
