VIEDEŇ. Balkánska migračná cesta musí zostať trvalo uzavretá a vonkajšie hranice Európskej únie je potrebné lepšie chrániť, zaznelo v sobotu na summite vo Viedni.
Zišli sa na ňom zástupcovia európskych krajín, ktoré sú najviac zasiahnuté migračnou krízou a ktoré ležia pozdĺž balkánskej trasy. Maďarský premiér Viktor Orbán navrhol, aby Únia zriadila na pobreží Líbye veľký utečenecký tábor, kde by boli s pomocou líbyjskej vlády vybavované všetky žiadosti afrických utečencov o azyl. Žiadny prielom ale schôdzka nepriniesla.
"Musíme opäť získať kontrolu nad vonkajšou hranicou (EÚ)," uviedol hostiteľ summitu, rakúsky kancelár Christian Kern. "My musíme rozhodovať o tom, kto sa do Európy dostane, (nie pašeráci ľudí)," dodal.
Repatriačná dohoda s Afganistanom?
Šéf rakúskej vlády tiež informoval, že lídri 11 európskych krajín diskutovali vo Viedni o možnom rozšírení misie pohraničnej agentúry EÚ Frontex v danom regióne. Napriek uzatvoreniu hraníc na balkánskej trase v polovici februára totiž odvtedy prišlo na územie Nemecka ďalších 50-tisíc nelegálnych migrantov.
Podľa Kerna lídri na summite hovorili aj o zrýchlení azylových konaní v Grécku, aby sa znížil počet migrantov, ktorí uviazli v tejto krajine, ako aj o uzavretí repatriačných dohôd s africkými štátmi ako Mali, Niger, Egypt a Senegal, podobných marcovej dohode medzi EÚ a Tureckom.
Európska komisia tiež naznačila možnosť, že v "dohľadnom čase" dôjde k uzavretiu takejto dohody s Afganistanom, citovala kancelára agentúra APA.
Počet migrantov prichádzajúcich do Grécka prudko stúpa Čítajte Merkelová hovorí o pokroku
Rakúsko predpokladá, že fenomén migrácie bude pretrvávať. Odôvodňuje tým potrebu ďalších dohôd o vracaní migrantov.
Na stretnutí iniciovanom rakúskym kancelárom sa zúčastnili predstavitelia z Albánska, Bulharska, Grécka, Chorvátska, Macedónska, Maďarska, Nemecka, Rumunska, Slovinska a Srbska. Orgány EÚ reprezentovali predseda Európskej rady Donald Tusk a eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopulos.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová vo Viedni konštatovala pokrok v boji proti nelegálnej migrácii a vyhlásila, že cieľom musí byť tento jav "v najväčšej možnej miere zastaviť". Prisľúbila pritom ďalšiu pomoc Grécku a Taliansku, a to v podobe každomesačného prijímania niekoľkých stoviek migrantov z týchto krajín, uviedla DP.
Orbán chce vylúčiť Grécko zo schengenu
Orbán zasa na summite zopakoval požiadavku, aby bolo Grécko vylúčené zo schengenského priestoru voľného pohybu osôb. Vyslovil sa tiež za vytvorenie "novej obrannej línie pre Európu" v prípade, že by sa nepodarilo zabezpečiť ochranu vonkajších hraníc Schengenu do konca tohto roka, informovala agentúra APA.
Uvedená "línia" by sa mala podľa Orbána nachádzať na macedónsko-gréckej, srbsko-macedónskej alebo maďarsko-srbskej hranici a mala sa uplatniť vo chvíli, keď dôjde k zlyhaniu marcovej dohody o migrantoch medzi EÚ a Tureckom.
Orbán sa vo Viedni vyjadril, že "obranná línia" by mala chrániť aj Taliansko, ktoré je vystavené prílevu nelegálnych migrantov cez Stredozemné more. V tejto súvislosti navrhol vybudovanie "obrovského utečeneckého mesta" na líbyjskom pobreží, kde by mohli byť umiestnení aj všetci migranti z Európy, čakajúci na výsledky azylových konaní. Na poznámku jedného z novinárov, ktorý poukázal na nestabilitu v Líbyi, reagoval slovami, že príslušná dohoda s líbyjskou vládou "by mohla byť bližšie, než si myslíte".
Na summite sa zúčastnili predstavitelia 11 krajín ležiacich na tzv. balkánskej migračnej trase - Albánska, Bulharska, Grécka, Chorvátska, Macedónska, Maďarska, Nemecka, Rakúska, Rumunska, Slovinska a Srbska. Orgány EÚ reprezentovali predseda Európskej rady Donald Tusk a eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopulos.
