BERLÍN. Ruské tajné služby využívajú platformu WikiLeaks, špecializujúcu sa na zverejňovanie chúlostivých dokumentov a iných informácií, na dezinformačnú a mediálnu kampaň v západných krajinách.
Tvrdí to nemecký spravodajský magazín Focus s odvolaním sa na dôverný spis spolkovej vlády v Berlíne.
Assange materiálom neverí
Podľa rovnakého zdroja by zverejňovanie niektorých správ malo viesť k diskreditácii členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) a zvýšeniu kreditu Ruskej federácie. Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange odmietol materiál periodika ako "nevierohodný", píše tlačová agentúra DPA.
Focus cituje istého vysokopostaveného predstaviteľa bezpečnostných zložiek, podľa ktorého Moskva napríklad poskytla WikiLeaks v roku 2009 dôverné podklady Bundeswehru o bombardovaní dvoch cisternových vozidiel v Afganistane s viac ako stovkou mŕtvych.
Tým sa Bundeswehr, ako aj celé NATO ocitli na pranieri, dodal vládny predstaviteľ. V inom prípade sa podarilo ruskej strane "dostať" nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú i americkú Národnú bezpečnostnú agentúru (NSA).

Odpočúvali aj Rusi
Ide o Merkelovej telefonát z 11. októbra 2011, keď v rozhovore z Vietnamu evidentne monitorovanom americkou NSA hovorila o tom, že nevie, ako sa má zachovať v gréckej finančnej kríze. Zostrih tohto telefonátu sa prostredníctvom WikiLeaks objavil podľa Focusu v nemeckej tlači v roku 2015.
Analýzy nemeckých, britských i francúzskych služieb však ukázali, že tento rozhovor neodpočúvali iba Američania, ale aj ruskí špecialisti, tvrdí Focus. Následne mali príslušný protokol upraviť do americkej podoby a zaslať ako anonym do elektronickej schránky WikiLeaks.
Julian Assange v reakcii na materiál týždenníka Focus uviedol, že rovnaké periodikum už vlani označilo Edwarda Snowdena "bez akýchkoľvek dôkazov za ruského špióna". Teraz podniká "vulgárny pokus na očistenie masakry z Kunduzu a ilegálneho postupu Spolkovej spravodajskej služby".
