|
Lekárka Helena Kesslerová žila celý život svojou prácou. Chodila v bielom a žije dodnes vo vlastnej izbe v nemocnici. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK |
príbeh
Rukami 80-ročnej lekárky Heleny Kesslerovej z Trstenej prešli tisícky detí. Sama si nepamätá, koľko. "Na Orave bola pôrodnosť vždy vysoká. Boli aj roky, keď sa nám narodilo 2200 detí. Kdeže by si to človek mohol pamätať."
Keď v 50. rokoch promovala rodáčka z Nitry na medicíne, netušila, že Orava bude jej celoživotným osudom. Umiestnenku však dostala práve sem. Pánom na povereníctve sa nepáčilo, že bola veriaca, a tak ju šupli čo najďalej od veľkých centier.
"Prvé roky boli strašne ťažké. Niekedy som si aj pomyslela - toto nezvládneš. Oravské ženy mali v tom čase z pôrodov v nemocnici veľký strach. Nemocnicu mali jednoducho zafixovanú ako miesto, kde sa chodí zomrieť."
Pritom práve pri domácich pôrodoch bola úmrtnosť veľmi vysoká. Lekári chceli to myslenie zmeniť, a dalo im to veľa práce. "Cez týždeň som pracovala, v nedeľu som chodila po rodinách. Po rannej omši som nasadla do sanitky a križovala som oravské dediny a samoty." Presviedčala, argumentovala.
Nešlo to hneď. Až časom ženy pochopili, že pôrod v nemocnici je istejší. "Boli to ťažké roky. V celej nemocnici pracovali vtedy štyria lekári na všetkých oddeleniach. Robili sme takmer nonstop. No ja som tou robotou doslova žila. Až keď som šla na dôchodok, zistila som, že som celý život prežila v bielom."
Bola natoľko vyťažená, že si nestihla založiť ani rodinu. Tou sa jej stali sestry a lekári z oddelenia. Podržali ju aj na dôchodku. Namiesto domova dôchodcov žije dnes priamo v jednej z izieb oddelenia. Tu má k svojim najbližšie. A pred očami má stále nejeden prípad.
"Niekedy sme museli riešiť doslova neriešiteľné. Počas jednej služby nás upozornili, že muž vezie na voze rodiacu ženu. Vyšla som pred nemocnicu čakať. To, čo som uvidela, mi doslova vyrazilo dych. Žena ležala na rebrináku, vysypanom slamou. Prišli neskoro. Zo ženy doslova vyletelo nielen dieťa, ale aj celá maternica."
Šlo o sekundy. Všetko dezinfikovali, naprávali. Robili to prvý raz v živote. Zachránili ženu i dieťa.
Na svet priviedla aj niektorých svojich kolegov. Aj dnešného primára Mariána Tholta: "Beťár, nechcel plakať. Musela som ho poriadne ťapnúť po zadku," usmieva sa Helena Kesslerová.
Na jej izbičke sa takmer nezatvárajú dvere. Kolegovia sa s ňou chodia poradiť, porozprávať sa. Stále má prehľad o tom, čo sa na oddelení deje. A keď už má medicíny dosť, zapne si televízor a naladí si niektorú zo športových staníc. Miluje napríklad ženské vzpieranie.
KVETA FAJČÍKOVÁ
