Minsk 8. januára (TASR) - Najneskôr v roku 2005 by mala v Bielorusku začať platiť staronová mena: rubeľ. Pokiaľ sa tak stane, bol by to najvýraznejší prejav životaschopnosti Rusko-bieloruskej únie, dojednanej ešte za čias prezidenta Jeľcina, konštatuje dnešné vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung.
Nerovnaká únia Ruska s jeho približne 150 miliónmi obyvateľov a Bieloruska s 10 miliónmi obyvateľov bola obľúbenou víziou autoritatívneho bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.
S pompou ale bez vytýčených cieľov podpísali Jeľcin a Lukašenko v rokoch 1997 a 1999 dohodu o vzniku útvaru, ktorá mala vyústiť do vzniku rusko-bieloruskej federácie.
Podľa ruského hodnotenia však vytvoreniu federácie najviac bráni jej najväčší propagátor - Alexander Lukašenko.
Skutočný vznik únie prichádza pre Moskvu do úvahy totiž len v prípade, pokiaľ Lukašenko bude súhlasiť s tým, z čoho má najväčšie obavy: z hospodárskych reforiem.
"Kategoricky odmietame metódy šokovej terapie v hospodárstve," odkázal Moskve len nedávno bieloruský vicepremiér Gennadij Novitskij.
Aj samotná Moskva však priznáva, že Lukašenkov hospodársky model charakterizuje korupcia, chýbajúca právna istota a koncentrácia skutočnej hospodárskej moci v rukách bieloruského prezidenta a jeho verných.
Keď sa v decembri pokúsili ruskí experti o naštartovanie niektorých privatizačných programov, našli u Lukašenka len pramálo pochopenia. V Bielorusku sa politická moc až priveľmi spojila s mocou politickou, uzatvára nemecký denník.
jč žab
