NASSAU, BRATISLAVA. Neelie Kroesová, bývalá európska komisárka pre hospodársku súťaž, cestovala po celej Európskej únii a upozorňovala nadnárodné korporácie, že nemôžu utekať pred európskymi pravidlami a vyhýbať sa plateniu daní.
Komisárka, ktorá bola podľa magazínu Forbes päťkrát v rebríčku najvplyvnejších žien, však sama šéfovala firme v daňovom raji. Dokazujú to dokumenty zverejnené Medzinárodným konzorciom pre investigatívnu žurnalistiku (ICIJ).
Keď sa Kroesová stala v roku 2004 komisárkou, priznala pôsobenie v takmer šesťdesiatich firmách. Spoločnosť Mint Holding Limited so sídlom na Bahamách však nespomína.
Spoločnosť bola financovaná Spojenými arabskými emirátmi, ktoré mali vtedy záujem o kúpu aktív energetickej spoločnosti Enron krátko pred jej krachom.
„Moja klientka súhlasí, že mala formálne túto pozíciu priznať,“ povedal pre holandský denník Het Financieele Dagblad Kroesovej právnik. Ten však tvrdí, že Kroesová si myslela, že firma už je zlikvidovaná a že nikdy za pozíciu nedostala plat a spoločnosť bola nefunkčná.

Ministerka sa nepriznala
Viac ako 1,3 milióna dokumentov z bahamského korporátneho registra získal denník Süddeutsche Zeitung. V zozname sú mená riaditeľov a vlastníkov vyše 175-tisíc bahamských spoločností.
Podľa ICIJ zoznamy ukazujú, ako boháči z celého sveta využívajú daňové raje na vlastníctvo víl, jácht či vzácneho umenia. Všetko s daňovými výhodami a anonymne.
Únik dát päť mesiacov po zverejnení Panama Papers odhalilo v zoznamoch viac vysokopostavených mien.
Britská ministerka vnútra Amber Ruddová bola podľa BBC v minulosti šéfkou dvoch bahamských spoločností. Napriek tomu, že nie sú náznaky, že firmy využívala na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, bola prepojená na spoločnosť nakupujúcu diamanty zo Sibíri na neregulovanej burze aj na firmu, ktorú vyšetrovala polícia za podvody.
Keď v apríli kritizovali bývalého premiéra Davida Camerona za to, že sa vyhol zdaneniu dedičstva a že jeho otec mal na Bahamách offshorovú firmu, Ruddová sa ho zastávala.
Okrem iného povedala, že boj proti daňovým rajom bol jednou z priorít Cameronovej vlády. Sama však účasť v dvoch spoločnostiach nikdy nepriznala.

Daňový raj č. 1
V databáze nefigurujú žiadne firmy prepojené na Slovensko alebo Česko. Podľa denníka Guardian má založenie schránkových firiem na Bahamách výhodu v tom, že krajina nezdaňuje príjmy, kapitálové zisky, výnosy či dedičstvo a všetko prebieha anonymne.
A to napriek tomu, že malé súostrovie tvrdí, že sú transparentní a majú verejný register firiem.
Poskytovatelia služieb offshore spoločností sa na budúci týždeň chystajú prezentovať svoje služby klientom na konferencii v Panama City. Medzi sponzormi konferencie je pritom aj oficiálny znak Bahám ???.
„Načo myslíte, že sú tam? Aby propagovali pláže? Chodia po celom svete a hovoria: prineste nám svoje peniaze. Ľudia posielajú peniaze do Nassau, pretože vedia, že je to bezpečné. Dokonca aj v porovnaní so Švajčiarskom je Nassau daňovým rajom číslo jeden,“ hovorí pre Guardian Mark Morris, radca Európskeho parlamentu a organizácie Tax Justice Network.
Bahamy napriek tomu tvrdia, že „netolerujú špinavé peniaze“, píše ICIJ.
Terorizmus aj diktátori
Účty a firmy na Bahamách podľa ICIJ využívali rôzne skupiny ľudí. Syn bývalého čilského diktátora Augusta Pinocheta využil bahamskú firmu, aby presunul 1,3 milióna dolárov svojmu otcovi. Firmu tu mal aj argentínsky prezident Mauricio Macri či bývalí politici z Ukrajiny alebo Grécka.

Kanadský minister financií William Francis Morneau v apríli sľúbil, že kanadská vláda prudko zakročí proti daňovým únikom. „K tomuto budeme mať naozaj čo povedať,“ povedal podľa The Canadian Press po tom, čo sa v Panama Leaks objavili mená viacerých Kanaďanov.
Zatajil však, že sám kedysi šéfoval firme v daňovom raji na Bahamách. Podľa Süddeutsche Zeitung však firma plnila poradnú funkciu a Morneau sa funkcie vo vedení vzdal ešte predtým, ako sa stal ministrom.
V zozname je aj islamská banka, ktorá podľa USA pomáhala financovať terorizmus.
Podľa odborníkov na daňové úniky sa však situácia na Bahamách zatiaľ nezmení. Bahamy tvrdia, že poskytovanie dát o klientoch je príliš riskantné a medzinárodné pravidlá dodržujú radšej prostredníctvom dohôd s jednotlivými krajinami.
Daňové raje sa im totiž oplatia - len v tomto roku by mohli Bahamy na poplatkoch za offshore spoločnosti zarobiť 17,7 milióna dolárov.