Varšava 27. apríla (TASR) - Poľský kňaz Konrad Stanislaw Hejmo, ktorý má na starosti poľských pútnikov vo Vatikáne, bol v 80. rokoch informátorom poľských tajných služieb. Informoval o tom dnes vedúci poľského Inštitútu pamäti národa (IPN), ktorý vyšetruje zločiny nacizmu a komunizmu.
Pri vyšetrovaní prenasledovania rímskokatolíckej cirkvi v Poľsku za komunizmu boli objavené dokumenty ukazujúce, že Hejmo bol "tajným kolaborantom poľských tajných služieb pod menami Hejnal a Dominik", povedal Leon Kieres. Dodal, že momentálne zostavujú podrobnú správu o záležitosti a zverejnia ju v máji.
Duchovní i novinári prijali oznámenie na tlačovej konferencii vo Varšave s nemým úžasom. Pozorovatelia a predstavitelia cirkvi však tiež varovali pred prijímaním unáhlených záverov.
Hejmo je medzi poľskými pútnikmi dobre známy a veľmi obľúbený. Nedávno si získal mediálnu pozornosť, keď sa ako osoba blízka Jánovi Pavlovi II. v posledných dňoch jeho života často vyjadroval o jeho zdravotnom stave.
Predstavený Hejmovej dominikánskej rehole páter Maciej Zieba novinárom povedal, že videl jeho spisy, a označil ich za "usvedčujúce a šokujúce". Podľa historika IPN profesora Andrzeja Paczkowského má spis komunistickej tajnej služby o Hejmovi 700 strán a obsahuje materiál, ktorý zozbieral v 80. rokoch vo Vatikáne a skôr v Poľsku.
Kieres tento mesiac informoval, že spoznal na nahrávkach hlas kňaza, ktorý informuje agentov poľských komunistických tajných služieb o pápežovi Jánovi Pavlovi II. Vyhlásil, že pre zosnulého pápeža by išlo o "bolestivú" správu.
Hejmo nebol dnes popoludní k dispozícii pre vyjadrenie. Podľa poľskej tlačovej agentúry PAP cestoval z Ríma do Varšavy.
"Stále nemáme istotu o druhu spolupráce, či len hovoril s tajnými službami s Svätom Otcovi alebo skutočne o ňom poskytoval tajné informácie," povedal biskup Tadeusz Pieronek pre tlačovú agentúru Associated Press. "Ak poskytoval informácie, potom by to bolo veľmi smutné."
Zverejňovanie informácií z éry komunizmu nedávno vyvolalo v Poľsku rozruch po úniku zoznamu spisov, ktoré má v správe inštitút, a jeho publikácii na internete. Zoznam totiž obsahoval bez rozlíšenia mená agentov, ale aj ľudí, ktorí boli sledovaní.
Zvolenie krakovského kardinála Karola Wojtylu za pápeža v roku 1978 vyvolalo znepokojenie na najvyšších miestach v komunistickom Poľsku i bývalom Sovietskom zväze.
Predpokladá sa, že komunistické tajné služby v obave pred jeho dôrazným protikomunistickým postojom a globálnym vplyvom vyvíjali značné úsilie pre získanie agentov v jeho najbližšom okolí.
Nedávne nepotvrdené mediálne správy tvrdili, že za pokusom o atentát na Jána Pavla II. z 13. mája 1981 stála sovietska KGB.
