BRUSEL, BRATISLAVA. Zúčastňuje sa na vojenských misiách, no veľmi nezasahuje a ani súčasný systém bojových skupín pre neochotu členských štátov poriadne nefunguje. Európska únia už dlhodobo diskutuje o tom, ako sa má brániť.
„Európa musí pritvrdiť,“ povedal pred bratislavským summitom šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker a vyzval na vytvorenie spoločnej európskej armády. Pár týždňov predtým takýto projekt podporil aj český či maďarský premiér a spoločná obrana bola aj témou summitu.
Ako by však mala spoločná obrana vyzerať? Odborníci aj politici sa rozchádzajú v tom, či má ísť o desaťtisíce vojakov, spoločné využívanie techniky a či štáty neprídu o suverenitu.
Aké sú najväčšie problémy, ktoré stoja v ceste vytvorenia európskej armády?
Metafora bezradnosti Čítajte Vo svete už zasahujeme
Členské štáty dnes radšej jednotlivo uzatvárajú dohody so svojimi susedmi či dôležitými partnermi.
“Ako má byť spoločná armáda efektívna, keď aj to, čo máme, nevieme využiť?
„
Francúzsko vyvíja s Britmi riadené protilodné strely, Poľsko zase podpísalo vojenské dohody so Škandináviou. Existujú desiatky podobných bilaterálnych dohôd.
Únia vykonáva vo svete šesť vojenských operácií (v Stredoafrickej republike či v Somálsku) a desať civilných.
Podľa analytika Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Mariána Majera ich skôr vedú jednotlivé štáty pod hlavičkou EÚ. Celok sa skôr zapája do humanitárnych misií.
„Únia sa sama svojimi rozhodnutiami a vzťahmi s NATO vmanévrovala do pozície ‚jemnej sily‘ a rieši skôr civilný krízový manažment,“ hovorí Majer.
Nefunguje ani to, čo máme
Od roku 2007 fungujú v Únii bojové jednotky rotujúce medzi jednotlivými štátmi. Ich nasadenie do boja by malo trvať desať dní, no ešte nikdy ich neodskúšali.
Nemajú pevný rozpočet, Brusel ich nekontroluje a skupiny štátov, ktoré v danom období majú jednotku tvoriť, nevedia nájsť tritisíc vojakov potrebných na prípadné nasadenie.
Keď pred troma rokmi zasiahli francúzske vojská proti militantom v Mali, žiadali práve využitie európskych bojových jednotiek. Ostatné členské štáty to odmietli, podobne ako pri zásahu v Stredoafrickej republike. Podľa magazínu Politico je len málo pravdepodobné, že by tieto problémy zmizli, ak by bola armáda väčšia.
Lisabonská zmluva pritom podľa Majera dostatočne hovorí o vzájomnej pomoci a existujú pre ňu všetky mechanizmy. „Ako má byť spoločná armáda efektívna, keď aj to, čo máme, nevieme využiť?“ pýta sa analytik.
Máme NATO
Jedným z hlavných argumentov proti silnejšej vojenskej spolupráci v Únii je práve to, že obranu zabezpečuje NATO a európska armáda by bola navyše. Len šesť krajín EÚ nie je súčasťou Severoatlantickej aliancie.
Na júlovom summite NATO vo Varšave sa však ukázalo, že väčšia vojenská kooperácia by neprekážala ani partnerom zo Spojených štátov. Skôr naopak – Američania už dlhodobo kritizujú, že Európa necháva väčšinu výdavkov a vojenských operácií na ich pleciach.
K tomu sa ešte pridáva možnosť, že sa americkým prezidentom stane Donald Trump.
