AMMÁN. V Jordánsku sa v utorok konajú parlamentné voľby, ktoré sú politológmi vnímané ako ďalší krok tejto moslimskej krajiny k demokratickým reformám. Informovala o tom agentúra AP.
Voľby sa konajú podľa zrevidovaného volebného zákona, o ktorom však jeho kritici tvrdia, že nespĺňa očakávania a nepovedie k reálnym zmenám.
Prvýkrát od roku 2007 šla do volieb aj najväčšia opozičná strana v Jordánsku - Moslimské bratstvo, ktoré predchádzajúce hlasovania v rokoch 2010 a 2013 bojkotovalo.
Dôvodom bojkotu bola nespokojnosť s volebným systémom, ktorý podľa Moslimského bratstva favorizoval tradičných podporovateľov kráľa Abdalláha II. z jednotlivých kmeňov.
Jordánsko umožní chodiť do školy všetkým detským utečencom Čítajte Podľa predpokladov by Front islamskej akcie, ktorý je politickým krídlom Moslimského bratstva, mohol obsadiť v parlamente až 20 kresiel a stať sa tak najsilnejšou opozičnou stranou.
Okrem toho však analytici nepredpokladajú, že po voľbách dôjde v parlamente, ktorého právomoci sú obmedzené, k nejakým zásadným zmenám.
Väčšinu miest zrejme opäť obsadia ľudia z podnikateľských kruhov a zástupcovia vplyvných kmeňov verných kráľovskej rodine.
Na voľbách sa očakáva nízka účasť voličov. Pred voľbami sa 42 percent opýtaných vyjadrilo, že voliť nepôjde.
Parlamentné voľby v Jordánsku bude monitorovať 14-tisíc miestnych a 676 zahraničných pozorovateľov, medzi ktorými sú aj 66 zástupcovia EÚ.
Voľby sa konajú v zložitej situácii, pretože ekonomiku Jordánska negatívne poznačili ozbrojené konflikty v susedných štátoch - v Iraku a Sýrii, ako aj prijatie státisícov utečencov z nich.
Ako člen Spojenými štátmi vedenej koalície je Jordánsko aktívnym účastníkom operácií proti džihádistickej organizácii Islamský štát (IS/Dáiš), a preto sa obáva teroristických útokov na svojom území.
Toto leto v krajine zaznamenali dva atentáty - proti tajnej službe a pohraničnej stráži. Útoky si vyžiadali 12 obetí na životoch.
Aj vzhľadom na toto riziko v Jordánsku v blízkosti volebných miestností hliadkuje viac ako 50-tisíc policajtov.
