BRUSEL, BRATISLAVA. Nemecký europoslanec Ingeborg Grässle v auguste hovoril o tom, že krajiny, ktoré dostatočne nespolupracujú pri presídľovaní migrantov, by mali prísť o európske fondy.
Aj v máji Európska komisia navrhla, aby krajiny odmietajúce kvóty zaplatili za každého odmietnutého utečenca pokutu vo výške 250-tisíc eur.
Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák vtedy povedal, že takýto návrh nerieši príčiny ale len dôsledky a že Slovensko akékoľvek pokuty za utečencov odmieta.
Napriek tomu, že návrh Komisie členské štáty neschválili, o peniaze niektoré krajiny naozaj môžu prísť.
Uberú hlavne tým, ktorí utečencov nechcú
Rada EÚ minulý týždeň zverejnila rozpočet Únie na rok 2017. Keďže do Únie prišlo za posledné obdobie viac ako 1,3 milióna utečencov, Komisia tlačila najmä na viac peňazí na riešenie tejto otázky.
Členské štáty sa napokon dohodli, že na migráciu pôjde 5,2 miliardy eur, ďalšie 2,2 miliardy poputujú na zbrzdenie migračnej vlny do zahraničia. Rozpočet ešte musí do polovice novembra schváliť Európsky parlament.
Podľa agentúry Reuters však Únia musela navýšenie peňazí na utečencov vykompenzovať znížením rozpočtu na štrukturálne fondy.
Ich najväčšími poberateľmi sú práve krajiny vo východnej Európe, ktoré prijali najnižší počet utečencov.
Splnomocnenec vlády SR pre vyjednávanie rozpočtu EÚ Vazil Hudák minulý týždeň súhlasil s tým, aby boli peniaze z eurofondov využité na migráciu. Potvrdil to cez víkend aj premiér Robert Fico.
O štvrtinu menej peňazí
Podľa serveru EU Bulletin by mali najmenej rozvinuté regióny EÚ získať budúci rok o takmer 24 percent menej eurofondov ako tento rok.
Diplomatický zdroj agentúry Reuters navyše tvrdí, že východná Európa rozpočet schvaľuje napriek strachu z toho, že tieto škrty môžu byť v budúcnosti ešte väčšie.
Slovensko od začiatku roka udelilo azyl 155 osobám, z toho 149 bolo irackých kresťanov.
Peniaze z eurofondov v období rokov 2014 až 2020 putujú z Kohézneho fondu do pätnástich krajín vrátane Grécka, Portugalska či Estónska. Slovensko malo v týchto rokoch získať od Únie viac ako 4,1 miliardy eur, Poľsko dokonca 23 miliárd. O štvrtinu menší rozpočet tak môže mať dopady na viaceré plánované projekty.
S utečencami to vraj nesúvisí
Podľa slovenskej diplomacie to však s utečeneckou politikou nesúvisí. "Ide o štandardné prispôsobenie výšky výdavkov rozpočtu očakávanej miere čerpania," píše ministerstvo vo vyhlásení.
Platby budú podľa neho menšie preto, že v posledných rokoch ešte doplácali projekty z rozpočtového obdobie 2007 až 2013, čo už teraz platiť nebude a ďalšie programové obdobie sa rozbieha pomalšie.
"Nemá význam, aby štáty odviedli do rozpočtu peniaze, a potom sa im vracali kvôli nízkemu čerpaniu," píše ministerstvo s tým, že prostriedky sa budú zas navyše koncom tohto programového obdobia pred rokom 2020.
