BRATISLAVA. Nemal to byť prelomový summit, ale len akýsi prvý krok na ceste k lepšej, otvorenejšej a efektívnejšej Európskej únii. Bratislavská schôdzka európskej dvadsaťsedmičky mala aj preto v podstate len jediný cieľ – ukázať jednotu. Zdá sa však, že ani ten sa celkom nepodaril.
Od odchodu posledných lídrov z Bratislavy nestihlo ubehnúť ani 24 hodín a taliansky premiér Matteo Renzi sa pustil do ich kritiky. Pred podujatím všetci lídri pôsobili, akoby dostali presný manuál na odpovede novinárom. Jednota, diagnóza, vízia, opakovali všetci dokola.
Aj preto Renziho nečakane ostré slová po summite prekvapili.
„Nebola to strata času,“ povedal šéf talianskych socialistov. „Ale nazývanie schváleného (záverečného) textu o migrantoch krokom vpred si vyžaduje veľkú dávku predstavivosti,“ cituje ho portál Euronews. „Nie som spokojný s výsledkami. Takisto nie som jedným z tých, ktorý po summite povie ľuďom, že teraz bude všetko v poriadku a ruže začnú kvitnúť.“
Merkelovej vratká loď
Hostiteľom bratislavského summitu bol premiér Robert Fico, jeho hlavným moderátorom stály predseda Európskej rady Donald Tusk a témy údajne určoval šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Podľa analytikov však skutočnou „režisérkou“ podujatia bola nemecká kancelárka Angela Merkelová. Aj preto Renziho kritiku mnohí brali ako jeho odpor proti nemeckej politike.
„Minimálne na papieri to vyzeralo, že nemecká líderka dostala to, po čo si prišla do Bratislavy,“ napísal bruselský portál Politico v článku s titulkom Renzi rozkýval Merkelovej loď. V zjavnej narážke na luxusné plavidlo, na ktorom lídri počas summitu strávili spoločný obed. Loď na Dunaji sa plavila pod nemeckou vlajkou. „Ale na konci sa nedalo skryť, že európsky blok má hlboké vnútorné rozpory,“ uzatvára Politico.
Hraná jednota
Možno najlepšie to vystihla nemecká novinárka, ktorá sa pustila do Merkelovej na spoločnej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom. Nemeckej kancelárky sa v podstate opýtala, či Únia neukázala jednotu len preto, že sa vyhla diskusii o pálčivých otázkach. „Nevyhli,“ odpovedala Merkelová.
Podľa analytikov však za Renziho kritikou netreba hľadať nič zložité – ako aj často v prípade iných lídrov mu viac ako na názore svojich európskych kolegov záleží na domácich voličoch. Talianska ekonomika sa ani pod jeho vedením nespamätala z problémov a následky utečeneckej krízy krajina stále pociťuje. Aj preto je podľa mnohých kritika pomalej Únie pochopiteľná.
Tradične kritický aj Orbán
Renzi však nebol jediný, komu sa príliš všeobecné a takmer nič nehovoriace závery lídrov nepáčili. Už tradične si do Únie kopol aj maďarský premiér Viktor Orbán.
Bratislavský summit bol podľa neho neúspešný. V Únii podľa neho panuje „sebazničujúca naivná prisťahovalecká politika“ a namiesto „urýchlenia prerozdeľovania migrantov“ by mal Brusel skôr hovoriť o ich „zastavení na hraniciach Schengenu“.
Orbán zjavne takisto hral na domácich voličov. Už o dva týždne sa v Maďarsku uskutoční referendum, v ktorom sa premiér opýta občanov, či súhlasia s povinnými utečeneckými kvótami.
Všeľudové hlasovanie nebude len legálne nevynútiteľné, ale najnovšie aj úplne zbytočné. Predseda eurokomisie Jean-Claude Juncker ešte pred summitom naznačil, že členské štáty, ktoré nepodporujú kvóty, nebude do ničoho nútiť. „Solidarita sa nedá vynútiť,“ vyhlásil.
