VIEDEŇ/BRATISLAVA/BUDAPEŠŤ/VARŠAVA. Summit Európskej únie v Bratislave bol podľa maďarského premiéra Viktora Orbána neúspešný z hľadiska toho, že sa nepodarilo zmeniť prisťahovaleckú politiku Bruselu, informovala o tom tlačová agentúra MTI.
Orbán ďalej vyzdvihol, že v Únii naďalej panuje sebazničujúca a naivná prisťahovalecká politika. Aj teraz sa vraj hovorilo viac o urýchlení prerozdeľovania migrantov, ako o ich zastavení na hraniciach Schengenu.
Za úspech označil maďarský premiér fakt, že sa rozhodlo o podpore Bulharsku a zrodili sa konkrétne rozhodnutia o poskytnutí pomoci tejto balkánskej krajine, keďže práve na jej hraniciach rastie tlak migrantov a náklady na ochranu hraníc sú enormné.
Kým sa v Nemecku nezavedie horná hranica pre prijatie migrantov, bude jeho príťažlivosť daná. Grécko by zasa v súlade s dohodou o Schengene malo zabrániť migrantom pokračovať v ceste do Európy cez kontinent, avšak nerobí tak.
Tieto dve krajiny nezmenia svoju politiku, Maďarsko môže urobiť iba jediné - dodržiavať schengenské pravidlá, dodal Orbán.
Orbán pripomenul, že zainteresované krajiny budú už 24. septembra konzultovať ďalší postup na schôdzke vo Viedni, ktorá sa uskutoční z iniciatívy rakúskeho kancelára Christiana Kerna a pokúsia sa tam o zmenu chybnej prisťahovaleckej politiky.
Malý krok vpred
Predseda talianskej vlády Matteo Renzi tiež vyjadril nespokojnosť s výsledkom dnešného summitu, informoval spravodajský portál Politico.eu.
"Nemôžem sa zúčastniť na spoločnej tlačovej konferencii s (nemeckou kancelárkou Angelou) Merkelovou a (francúzskym prezidentom Francoisom) Hollandeom, ak nezdieľam ich závery ohľadne ekonomiky a migrácie," povedal Renzi novinárom po skončení summitu.
Taliansky premiér opäť zaútočil na Nemecko, ako to urobil na summite EÚ vlani v decembri: "Krajiny musia rovnakým spôsobom dodržiavať pravidlá týkajúce sa deficitu, musia dodržiavať aj iné pravidlá, napríklad ohľadne prebytku obchodnej bilancie. A existuje niekoľko krajín, ktoré ich nedodržiavajú, ide hlavne o Nemecko."
K migračnej kríze Renzi povedal, že buď EÚ podpíše dohodu s africkými krajinami, alebo to urobí Taliansko samo. "Myslíme si, že by bolo oveľa lepšie, ak by zasiahla EÚ, ale ak EÚ tvrdí, že to nie je jej prioritou, mali by sme zakročiť sami," dodal taliansky premiér.
Vrcholnú schôdzku v Bratislave označil Renzi na Twitteri za "krok vpred, ale veľmi malý. Príliš malý." Ak Európa nezmení svoju politiku v oblasti ekonomiky a migrácie, ocitne sa v ohrození.
Merkelová v auguste navrhla, že EÚ by sa mohla dohodnúť s africkými krajinami, podobne ako sa dohodla s Tureckom, aby zabránila vstupu ilegálnych migrantov do Európy, poznamenal portál Politico.eu.
Limitované možnosti
Rakúsko nenašlo s iniciatívou za prerušenie prístupových rokovaní s Tureckom podporu ďalších krajín EÚ na jej neformálnom summite, ktorý sa vo štvrtok skončil v Bratislave. Priznal to spolkový kancelár alpskej republiky Christian Kern, informovala tlačová agentúra DPA.
Napriek tomu však podľa zdroja šéfa rakúskej spolkovej vlády vyjadril spokojnosť s diskusiou, ktorú absolvovali európski lídri v slovenskej metropole.
Tento názor zastáva aj osobne, pretože ide o podstatnú bázu redukcie prúdov migrantov smerujúcich do Rakúska.
Ako informovala tlačová agentúra APA, Kern informoval o vyslaní ďalších 200 spolupracovníkov agentúry Frontex a 50 nákladných vozidiel do Bulharska, avšak bez alebo iba s marginálnou účasťou Rakúska.
Summit naštartoval debatu. Hovorilo sa najmä o bezpečnosti (minúta po minúte) Čítajte Zdôvodnil to limitovanými možnosťami rezortu vnútra alpskej republiky. V tejto súvislosti pripomenul prítomnosť rakúskych policajtov na slovinsko-chorvátskej alebo maďarsko-srbskej štátnej hranici a bezpečnostné úlohy na území krajiny.
Rakúsky kancelár akcentoval, že sa EÚ chce pokúsiť o spoluprácu aj s ďalšími krajinami pôvodu migrantov, a poznamenal, že podľa fungujúcej dohody EÚ-Turecko by sa do konca roka mali vytvoriť základy pre podobné dokumenty s Nigerom, Nigériou, Senegalom, Mali a Etiópiou.
Európska komisia chce na tento účel uvoľniť investície v celkovej výške ôsmich miliárd eur, pričom by sa do konca roka malo rozhodnúť, v ktorej krajine a v akom objeme.
Široká zhoda účastníkov sprevádzala zvýšenie investičného fondu EÚ na 500 miliárd eur a dokonca jeho zdvojnásobenie do roku 2022 na viac ako 600 miliárd eur, informoval rakúsky kancelár.
Konkrétne rozhodnutia o podobe spoločnej európskej obrannej štruktúry by mali padnúť až na decembrovom summite EÚ, povedal Kern, podľa ktorého predovšetkým krajiny Vyšehradskej štvorky boli za vytvorenie armády EÚ, kým iné členské štáty boli v tejto otázke kritickejšie.
Zmena politickej agendy
Reforma Európskej únie musí byť hlboká. Nemôžeme sa uspokojiť iba s výlučne povrchnými riešeniami. Treba mať odvahu hovoriť o všetkom, vyhlásila poľská premiérka Beata Szydlová.
Podľa jej slov, ktoré sprostredkovala agentúra PAP a spravodajská televízia TVN24, nesmie byť žiadna téma na začiatku reformy Únie tabu.
Szydlová, ktorá nezabudla pripomenúť spoločný nový návrh krajín Visegrádskej štvorky pre riešenie migračnej problematiky, podčiarkla, že politici musia v danej situácii prijať odvážne rozhodnutia.
Tusk a Szydlová hovorili o budúcnosti Únie bez Británie Čítajte Varšava sa domnieva, že treba realizovať obsah existujúcej dohody EÚ-Turecko a pomôcť Bulharsku. Poľsko už tejto krajine pomohlo a premiérka vyjadrila pripravenosť zvýšiť túto pomoc. Súčasne informovala, že vďaka krajinám V4 sa podarilo zabrániť akýmkoľvek krokom, ktoré by mali za následok obmedzenie slobody pohybu osôb.
Predsedníčka poľskej vlády na margo brexitu zdôraznila, že predovšetkým Londýn musí najskôr predložiť žiadosť o vystúpenie z EÚ a musí sa na tento proces pripraviť.
"Záležalo nám predovšetkým na tom, aby sa začal proces reformy EÚ, aby sme neukončili dnešné stretnutie len s tým, že sme sa stretli, porozprávali sa, ale že sme sa dohodli na politickej agende, ktorú Únia bude realizovať v nasledujúcich mesiacoch. A to sa stalo," konštatovala Szydlová a dodala, že sa podarilo vďaka krajinám V4 dosiahnuť zmeny v tejto agende.
Skupinová terapia
Stretnutie lídrov európskej dvadsaťsedmičky bolo plánované ako deň určený na úprimnú reč. Napokon však skôr pripomínalo priateľskú skupinovú terapiu, píše na svojej stránke denník Financial Times (FT). Premiéri a hlavy štátov spolu žartovali a smiali sa, takže nevyzerali, že reprezentujú rozdelený kontinent.
Predseda Európskej rady Donald Tusk podľa FT volal po "brutálnej úprimnosti" a dočkal sa jej. Nemecká kancelárka Angela Merkelová charakterizovala EÚ ako projekt, ktorý kedysi stelesňoval budúcnosť, no teraz mu došiel dych.
Francúzsky prezident Francois Hollande vyslovil ľútosť nad obrazom EÚ v "permanentnej kríze". "Musíme si to priznať: vnútorné rozpory nás oslabujú. Dôvera sa vytráca," uviedol Tusk počas jedného stretnutia.
Ako si však FT všíma, na summite nezazneli ostré slová a neprejavila sa zatrpknutosť, ktoré otrávili ostatné summity.
Napriek tomu však Tusk varoval euroskeptických lídrov krajín, vrátane Maďarska a Poľska, aby zmiernili svoju bojovnú rétoriku na adresu EÚ. "Budem sledovať, ako budete doma komentovať toto stretnutie," povedal podľa nemenovaného zdroja Tusk.
Ak bolo cieľom bratislavského stretnutia vyhnúť sa škriepkam, tak sa to zrejme podarilo, komentuje FT. V nasledujúcich mesiacoch lídri budú musieť ukázať, že brexit neobráti EÚ hore nohami, dodáva denník, pripomínajúc, že bratislavský hrad pripomína práve stôl obrátený hore nohami.
Pripravení ratifikovať dohodu
Lídri EÚ prisľúbili urýchlenie ratifikácie medzinárodnej dohody o opatreniach proti zmene klímy, ktorá je výsledkom vlaňajšej konferencie OSN v Le Bourget pri Paríži. Cieľom dvadsaťosmičky je podieľať sa na plnení tejto dohody hneď ako vstúpi do platnosti, povedal podľa agentúry DPA francúzsky prezident Francois Hollande.
"Všetci členovia EÚ sú teraz pripravení ratifikovať dohodu čo najskôr, aby Európa mohla byť priamo zapojená do riadenia jej realizácie," vyjadril sa Hollande po stretnutí, na ktorom sa však nezúčastňovala Británia vzhľadom na rozhodnutie o tzv. brexite.
Klimatická dohoda z decembra 2015 formálne začne platiť po ratifikácii najmenej 55 krajinami, ktorých emisie tzv. skleníkových plynov predstavujú dokopy minimálne 55 percent celosvetového množstva. Dokument ratifikovali už aj USA a Čína ako najväčší svetoví znečisťovatelia ovzdušia.
Podľa vyhlásenia francúzskej vlády, ktoré priniesla DPA, je ohľadne ratifikácie krajinami EÚ naplánované na 30. septembra mimoriadne zasadnutie ministrov životného prostredia. Klimatickou dohodou sa následne bude v októbri zaoberať Európsky parlament, doplnil Hollande. Pokrok v tejto oblasti podľa neho priniesol práve summit v Bratislave.
