BRATISLAVA. Nebola to veľkolepá vízia pre Európsku úniu. Ani nádej na vzkriesenie myšlienky európskej jednoty. Únia sa tiež neukázala ako jednotná a odhodlaná na spoločné riešenie situácie po úspechu britského referenda o odchode.
Trochu strnulý summit plný nekonkrétnych záverov - tak najčastejšie v médiách hodnotili piatkový neformálny summit lídrov Európskej únie v Bruseli. Britských zástupcov naň už nepozvali.
Konkrétne výsledky podľa očakávania nepriniesol, len odštartoval niečo, čo slovenský premiér Robert Fico zo Smeru nazýva bratislavským procesom. Začal sa takzvanou bratislavskou deklaráciou, ktorú lídri prijali. "Prosperita, stabilita a bezpečnosť sa nedajú garantovať ináč ako cez Európsku úniu," povedal Fico po rokovaní.
Summit naštartoval debatu. Hovorilo sa najmä o bezpečnosti (minúta po minúte) Čítajte Pred summitom sa hovorilo najmä o názorových rozdieloch v Únii. „Sme v kritickej situácii. Musíme skutkami dokázať, že môžeme našu situáciu zlepšiť,“ povedala pri príchode na Bratislavský hrad, kde sa diali hlavné rokovania, nemecká kancelárka Angela Merkelová. Po summite už všeobecne hovorila o tom, že „duch Bratislavy bol charakterizovaný duchom spolupráce“.
Najmä ochrana hraníc
O konkrétne opatrenia však v Bratislave ani nešlo. Skôr o prezentáciu vyhlásení a predstáv na zmenu Európskej únie. V diskusii prevládali bezpečnostné otázky, utečenecká kríza a ochrana hraníc.
Svoju víziu predniesli aj stredoeurópske krajiny združené vo V4, teda Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko. Dôraz bol na právomociach pre národné parlamenty, teda oslabení bruselských inštitúcií.
„Po tomto bude Európa lepšie pripravená prijímať zákony a konať, aby to prinášalo pridanú hodnotu pre európskych občanov,“ píše sa vo vyhlásení, ktoré prezentovalo Poľsko, ktoré V4 práve predsedá.
Napriek niektorým sporným vyhláseniam sa stredoeurópske štáty aspoň vyhli slovám o kultúrnej kontrarevolúcii proti Bruselu či o kradnutí koní, na čo sa pred týždňom hotovali maďarský premiér Viktor Orbán a šéf vládnucej poľskej strany Jaroslaw Kaczynski.
Dôraz bol podľa očakávaní na bezpečnosti, keďže o tejto téme stredoeurópske krajiny v posledných týždňoch veľa hovorili. „Európska únia v súčasnosti čelí tomu, že medzi občanmi sa zmenšuje pocit bezpečnosti,“ píše sa vo vyhlásení V4. „Nedávne teroristické útoky v Európe sú dôkazom, že Únia sa musí vyrovnať s novými hrozbami – s rastúcim terorizmom a medzinárodným zločinom.“
ezpečnosť spomínali najmä v zmysle ochrany pred utečencami, spoločného stráženia európskych
hraníc či odmietania kvót z obáv pred terorizmom. Ale aj vo forme pomoci Bulharsku na hranici s Tureckom, kadiaľ prechádzajú utečenci.
Sofia už požiadala Komisiu o 160 miliónov eur na ochranu hraníc. Bulharsko, najchudobnejšia krajina Únie, postavilo plot a na hranicu poslalo vojakov. Stredoeurópske štáty sa už vyjadrili, že sú ochotné mu pomôcť okamžite.
Šéf Komisie Jean-Claude Juncker Bulharsku priamo na summite sľúbil 108 miliónov a dodal, že nakoniec to môže byť aj požadovaných 160. „Chcem, aby už od októbra strážilo bulharskú hranicu ďalších strážnikov a 50 ďalších vozidiel,“ povedal ešte v stredu.
Nebyť odkázaní na Američanov
Stredná Európa tiež dáva dôraz na európsku armádu, ktorá by však nemala nahradiť súčasné štruktúry NATO. Má aj podporu ďalších štátov, najmä Francúzska, ktoré sa po odchode Veľkej Británie stane členským štátom s najsilnejšou armádou.
„Francúzsko sa najviac snaží o vytvorenie európskej obrany, ale nemôže tak konať samo a ani samo konať nechce,“ povedal prezident Francois Hollande pred začiatkom summitu.
Pri budovaní európskej armády chce spolupracovať so spojencami v NATO, no zároveň chce, aby Európa bola schopná ubrániť sa sama. Reagoval tak aj na slová republikánskeho kandidáta na amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého Američania nemusia prísť v prípade ohrozenia Európe na pomoc. „Musíme dať každému jasne najavo, že ak sa Američania rozhodnú stiahnuť, Európa musí byť pripravená brániť sa,“ zdôraznil Hollande.
Ako vyzeral summit z pohľadu novinárov? Žiadny internet a zlá káva Čítajte Predstavovanie viac či menej konkrétnych myšlienok sa tým neskončilo. Svoju predstavu fungovania Európskej komisie v ďalších dvanástich mesiacoch lídrom ponúkol šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
„Tým, že Juncker pripravil vlastný materiál pre lídrov, nenápadne obišiel stáleho predsedu Európskej rady Donalda Tuska, ktorý stretnutiu predsedá,“ napísal Florian Eder z portálu Politico. Svoju agendu totiž pred summitom predstavil aj Tusk a najmä o nej sa malo v Bratislave hovoriť.
Viac či menej Únie?
Pri porovnávaní postojov Junckera a Tuska nejde len o názorové odtiene. Ich predstavy o tom, čo je za súčasnými problémami, sa diametrálne odlišujú, a preto sú také rozdielne aj ich návrhy do budúcnosti.
Tusk chápe Úniu ako združenie štátov, ktoré musia mať kontrolu nad smerovaním organizácie. Verí, že v čase rastúceho euroskepticizmu a populizmu nie je možné, aby európske inštitúcie pretláčali svoju vôľu napriek odporu štátov.
„Juncker s týmto nesúhlasí,“ píše v analýze pre portál EUObserver Agata Gostynská-Jakubowská z Centra pre európsku reformu v Londýne. „Predstavuje si Komisiu, ktorá preberá na seba iniciatívu, ktorú jej postupne odoberajú od vzniku dlhovej krízy.“
Juncker má pocit, že európske rozhodnutia sa už príliš dlho riadili záujmami jednotlivých štátov, čo prispelo k nárastu populizmu po celej Európskej únii. Teda presne k tomu, z čoho Tusk viní návrhy Komisie. Juncker však verí, že aktívnejšia Komisia môže tento problém vyriešiť, a nie ho ešte zvýrazniť.
Radek Hokovský z českého think-tanku Evropské hodnoty tvrdí, že bližšie k skutočnosti je v tomto spore Tusk. „Bratislavský summit bude úspešný, ak Európu a začneme chápať ako pragmatický nástroj, ktorý pomáha národným štátom chrániť svojich občanov pred hrozbami a negatívnymi dôsledkami globalizácie,“ napísal.
