Stredná Európa zmierni rétoriku
Predstavitelia krajín Visegrádskej štvorky zmiernia svoju populistickú rétoriku o slabej starej Európe ktorá zanevrela na svoje hodnoty a o krajinách strednej Európy ako ochrancov kresťanského kultúrneho kódu.
Podobná rétorika dominovala panelovú diskusiu premiérov V4 na Ekonomickom fóre v Krynici.
Až potom bude možné racionálne diskutovať o zmenách v Únii. Kým maďarský premiér Viktor Orbán otvorene hovorí o sprisahaní západných politikov, ktorí chcú menšie štáty presvedčiť, že kresťanstvo a vlastenectvo sa už nenosí a tým chcú zničiť ich národnú identitu, o skutočných zmenách a dôvere sa hovoriť nedá.
Minúta po minúte: Lídri sú už na hrade. Summit sa oficiálne začal Čítajte Európa sa dohodne, čo s brexitom
V tom, ako si predstavuje budúce britsko-európske vzťahy, nemá jasno ani Veľká Británia. To je problém, no nejednotná je v tomto aj Únia. Bolo by dobré, ak by si to ujasnila a krajiny by postupovali podľa tejto dohody a vyjadrenia predstaviteľov krajín by odrážali jej filozofiu.
Zatiaľ sa hovorí o dvoch hraničných postojoch. Buď budú vzťahy čo najbližšie, aby sa podobali na tie súčasné v rámci Únie a Británia tak de facto ostane členom a vystúpi len de iure.
Druhým postojom je, že Británia musí pocítiť, že odchod z Únie nie je jednoduchý. Ekonomicky by na tom stratili obe strany, no odradilo by to ďalších členov od odchodu, lebo by videli, že na tom stratí.
Výsledkom bude zrejme kompromis, no aj ten treba naformulovať.
Európa sa dohodne, čo s kvótami
Kvóty na prerozdelenie žiadateľov o azyl sú v platnosti už takmer rok. Podľa nich sa malo rozmiestniť 160-tisíc utečencov. Výsledkom však je, že týmto mechanizmom neprešlo ani päť tisíc ľudí.
Bráni sa najmä stredná Európa, ktorá nechce prijímať žiadnych utečencov. Z čísel však vidno, že horlivé v tomto nie sú ani ostatné štáty Únie.
Preto si treba jasne povedať, či stojí Bruselu za to pokračovať v politike kvót, ktorá nefunguje a vyvoláva odpor. Treba ju buď sfunkčniť nejakým ráznym opatrením, alebo sa ich definitívne vzdať.
Súčasná nejasná situácia nepomáha ani utečencom, ani Európe, ktorá nehľadá riešenia, len sa háda, či kvóty áno alebo nie.
Každý štát urobí ústupky
Francúzsko chce obmedziť slobodu pohybu, Grécko hovorí o konci šetrenia, ktoré neprináša žiadne výsledky, čo Nemecko rázne odmieta, stredná Európa chce vrátiť právomoci národným parlamentom, v niektorých štátoch sa hovorí o vytvorení jadra z pôvodných zakladajúcich členov.
Nie je možné, aby sa všetky tieto plány realizovali, často sú totiž protichodné. Ak sa má Únia posunúť dopredu, musí nájsť spoločný postup. Každý štát tak musí urobí urobiť ústupky najmä z populistických a nereálnych žiadostí smerom k Únii.
Pozitívnym výsledkom by však zrejme nebolo ani to, ak by sa všetci vzdali svojich predstáv. Únia by sa v tomto prípade naozaj nikam neposunula. Aj v tomto bude preto dôležité hľadanie kompromisu.
Diagnóza Čítajte Základ, na ktorom sa bude dať stavať
Od Bratislavy sa zásadné rozhodnutia nečakajú, úspechom však bude, ak vznikne aspoň rámec dohody na ktorom sa bude dať stavať v budúcnosti a lídri EÚ budú schopní túto dohodu zrozumiteľným jazykom vysvetliť obyvateľstvu.
Ak by výsledné vyhlásenie bol dokument abstraktných predsavzatí odovzdaných byrokratickým jazykom a vyprázdnenými heslami, tak summit zlyhá v tom, aby priblížil EÚ jednoduchým ľuďom.
Rokovania sa Bratislavou nekončia, len sa začínajú. Preto je dôležité, aby sa malo na čom stavať. Aby sa určila tá "diagnóza" Únie, o ktorej hovorí slovenský premiér Robert Fico. Liek sa bude hľadať začiatkom roka na Malte a potom v Ríme.
