BRATISLAVA. V piatok 24. júna sa Európska únia prebudila do nepríjemného rána. Británia si deň predtým odhlasovala odchod a každý sa pýtal prečo. Kde urobila Európska únia chybu, prečo nedokázala presvedčiť Britov, aby ostali jej súčasťou. A najmä, ako sa má z tohto hlasovania poučiť.
Už o niekoľko dní sa objavila správa o summite, kde by sa mali hľadať odpovede na tieto otázky. Alebo aspoň s hľadaním začať. Odohrá sa v piatok v Bratislave a stretne sa na ňom 27 lídrov členských štátov Európskej únie.
Aj keď Británia zatiaľ nevystúpila, jej nová premiérka Theresa Mayová pozvánku nedostala. K budúcnosti po brexite nemá veľmi čo povedať.
Predseda Európskej rady Donald Tusk v Bratislave. (zdroj: SME - Gabriel Kuchta)Briti bez pozvánky
Keďže nie sú pozvaní všetci lídri, ide o neformálny európsky summit. Zrejme práve preto sa neuskutoční v Bruseli, kde sa konajú „klasické“ európske summity, ale v Bratislave, v hlavnom meste predsedníckej krajiny Rady Európskej únie.
Neočakávajú sa od neho žiadne zásadné rozhodnutia, má ísť skôr o začiatok diskusie, ktorá má vyvrcholiť v ďalších mesiacoch. Nech by sa na ňom čokoľvek dohodlo, potvrdiť ho musí klasický summit, ktorý by sa mal uskutočniť začiatkom budúceho roka.
„Je preukázateľný záujem dvadsaťsedmičky urobiť elementárnu sebareflexiu a diagnózu toho, kde sa EÚ nachádza,“ povedal v pondelok na eurovýbore v slovenskom parlamente premiér a hostiteľ summitu Robert Fico.
Inými slovami, lídri by sa mali zhodnúť aspoň na tom, aké má Európska únia problémy. V situácii, keď západná časť obviňuje východnú, že sa nechce solidárne podieľať na riešení utečeneckej krízy, a východná zas tvrdí, že si nedá diktovať podmienky, ani tento najmenší cieľ nebude jednoduché dosiahnuť.
„Nikdy predtým som nevidel tak málo spoločných postojov medzi členskými štátmi, tak málo oblastí, na ktorých môžeme spolupracovať,“ vyhlásil v stredajšom prejave o stave Únie šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Bude treba tiež schladiť vášne po tom, ako luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn tento týždeň vyhlásil, že Maďarsko by mali vylúčiť z Európskej únie, lebo sa „k utečencom správa horšie ako k divým zvieratám“. Budapešť zas Luxembursku odkázala, že je nástrojom, vďaka ktorému sa veľké firmy môžu vyhýbať plateniu daní.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová zas vo štvrtok na tradičnom predsummitovom stretnutí s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom vyhlásila, že Únia musí v Bratislave najmä ukázať, že vie konať. „Musíme ukázať, že vieme spolu reagovať na naše slabiny, na úlohy, ktorým čelíme,“ cituje ju agentúra Reuters.
Summit v Bratislave nebude skutočným summitom Čítajte Obmedziť pohyb?
O čom sa bude v Bratislave hovoriť, naznačili plány predsedu Európskej rady Donalda Tuska, ktoré unikli medzi novinárov. Jednou z tém by mohla byť napríklad zmena jednej zo základných slobôd, na ktorých je spoločný trh založený – sloboda pohybu.
Už vo februári Briti žiadali, aby mohli obmedziť prístup k dávkam pre ľudí, ktorí sa do krajiny z Únie prisťahovali a neprispievali do jej sociálneho systému. Dohoda s Britmi je po referende o odchode neplatná, no aj ostatné štáty vtedy naznačovali, že niečo podobné by chceli uplatňovať aj ony. Ide najmä o najbohatších členov Únie zo západnej Európy ako Nemecko či Holandsko.
„Musíme sa zaoberať neočakávanými dôsledkami voľného pohybu osôb bez toho, aby sme sa vzdali tohto princípu,“ napísal Tusk v návrhu agendy, ktorú citoval portál Politico.
Stredná Európa zas chce hovoriť o vyššej kontrole hraníc. Podľa Jánosa Lazara, šéfa tímu maďarského premiéra Viktora Orbána, sa „o budúcnosti Európy rozhoduje na bulharsko-tureckej hranici“. Myslí tým miesto, kade do Európy môžu prichádzať ďalší utečenci.
Krajiny V4, medzi nimi i Slovensko, podľa Lazara prídu do Bratislavy so spoločným návrhom, ktorého súčasťou bude lepšia ochrana vonkajších hraníc a najmä spoločná európska armáda. To, či bude stredná Európa naozaj hovoriť jedným hlasom, však vôbec nie je jasné.
Otázne bude tiež, či odchod Británie, najvplyvnejšieho odporcu hlbšej integrácie Únie, nevyužijú jej zástancovia na presadenie svojich myšlienok. V tomto hrozí spor starých a nových členských štátov. Stredná Európa žiada viac právomocí pre národné štáty, no Nemecko, Francúzsko, Taliansko či Španielsko v integrácii vidia nádej na prekonanie kríz.
Demontáž Únie - ako na to Čítajte Dvojrýchlostná Európa
„Rokovania o brexite by sa mali využiť ako príležitosť na vytvorenie dvojrýchlostnej Európy, ktorá v sebe skĺbi všetky tieto záujmy,“ napísal komentátor Financial Times Gideon Rachman. Prvá skupina by mohla pokračovať v čoraz hlbšej integrácii, kým tá druhá by mohla svoje členstvo obmedziť prakticky len na spoločný trh a spoluprácu pri zahraničnej a bezpečnostnej politike.
„V tejto podobe by Únia mohla naďalej plniť svoje dve najdôležitejšie úlohy: zachovať spoločný trh a zároveň presadzovať európske záujmy na svetovej scéne,“ dodáva.
Na stole bude aj otázka pokračovania úsporných opatrení, pokračovania pomoci Grécku, budúce obchodné vzťahy s Britániou či utečenecká kríza.
Žiadne mýtické monštrum, ale konkrétni ľudia. Tieto grafy ukážu, kto riadi Európsku úniu Čítajte Začiatok procesu
Keď v piatok večer európski lídri predstúpia pred novinárov, zrejme nebudú mať odpovede na všetky otázky ani jasnú predstavu o tom, ako bude Únia v ďalších rokoch vyzerať.
V Bratislave sa proces len začína, podobné a možno aj konkrétnejšie stretnutia budú začiatkom budúceho roka pokračovať na Malte, ktorá preberie predsedníctvo po Slovensku, a v Ríme, kde lídri oslávia 60. výročie podpisu Rímskych zmlúv, ktoré stáli pri zrode Európskeho hospodárskeho spoločenstva, predchodcu súčasnej Únie.
