Znamená brexit krízu pre Európu alebo Britániu?

„Toto nie je kríza pre Európu ani pre Britániu. Brexit je len symptómom krízy v Európskej únii, ktorá sa začala ešte v roku 2009 ako finančná a hospodárska kríza. Vtedy sa spochybnila otázka celej eurozóny, jej členovia mali problém prežiť. Grécko už doteraz dostalo pomoc vo výške 240 miliárd eur. Dá sa to zvládnuť, ak každá krajina niečím prispeje, ale teraz je to nekončiaci sa príbeh. Navyše, Grécko sa síce dá zvládnuť, no ak by sa do podobných problémov dostali Francúzsko alebo Taliansko, už by to možné nebolo. A potom v roku 2015 prišla utečenecká kríza. Hrozbu z juhu síce zastavili balkánske krajiny a Turecko, ale nie je to stabilné. Kríza eura a utečenecká kríza sú oveľa dôležitejšie ako brexit.“
Ak je brexit len symptómom, čo nám odkazuje?
„Brexit je symptómom, že v Európe sa deje niečo nesprávne. V prvom rade ľudia už nemajú pocit, že ich Brusel zastupuje. Brusel považujú za byrokratické, technokratické monštrum, ktoré ovláda ich mysle, túžby aj sklamanie, nemá základ medzi ľuďmi a nemá ani legitimitu. Establišmentové strany už pociťujú, že v ich domovských krajinách sa tento systém stal terčom útokov.“
Od koho?
„Od populistických nacionalistických strán alebo od kampaní za referendum ako v Británii. Ak by sa zajtra konalo rovnaké referendum v Holandsku, a táto krajina už dvakrát volila proti Únii – raz proti európskej ústave a nedávno v otázke Ukrajiny – potom by nastal pre Úniu veľmi vážny problém. Holandsko je jedným zo zakladajúcich členov, Británia nie.“
Hovoríte, že ľuďom sa zdá, že Brusel je od nich odtrhnutý. Je to len dojem, alebo to tak naozaj je?
„Len sa pozrite na diskusiu o výmene žiaroviek alebo o zakrivení banánov. Brusel ľudia považujú za inštitúciu vzdialenú od bežných ľudí, ale priamo zasahujúcu do ich životov. A nejde len o dojem, to je fakt. Európania nie sú hlúpi, vedia rozlíšiť medzi skutočnosťou a fikciou. Niekedy sa tieto dve veci zmiešajú a zneužíva sa to pri politických kampaniach, no podľa mňa to Brusel naozaj preháňa. Bruselskú politiku tiež ľudia považujú za pomalú, ako pohyb slimáka. Takisto ju nevedie ovplyvniť iniciatívami zdola.“
Ten mýtický Brusel je parlament volený občanmi, Európska rada zložená z lídrov, ktorých si takisto zvolili občania. Ak je odtrhnutý od občanov, kto iný ako samotný volič to má zmeniť?
„V prvom rade Európsky parlament nekontroluje Komisiu. Európska únia je preto nedemokratickou inštitúciou.“
Európsku komisiu kontroluje Európska rada.
„Do istej miery. Európska únia je stále medzivládnou organizáciou, ktorú by mali ovládať národné vlády, čo sa teraz celkom nedeje. Ďalšou otázkou je zloženie parlamentu. Riadia ho zoskupenia politických strán, ktoré sa tvoria na základe liberálnej, konzervatívnej alebo socialistickej politiky. To je do istej miery dobre, ale nie je to presvedčivé. Roľník v Taliansku a roľník v Nemecku majú iné problémy, aj keď obaja doma hlasujú za kresťanských demokratov.“

Ak je toto problémom, ako sa to dá vyriešiť?
„Potrebujeme zreformovať štruktúru Európskej únie. Možno spojiť niektoré regióny s podobnými potrebami dokopy. Na túto otázku je ťažké odpovedať, preto sa objavuje niekoľko nápadov. Tým prvým je myšlienka vytvorenia jadra Európy. Skupina krajín so spoločnou alebo podobnou ekonomickou štruktúrou s podobnou produktivitou, ekonomickým rastom, priemyselnou politikou, ktoré spolu vedia zvládnuť aj tlaky zvonka a majú záujem na prehlbujúcej sa integrácii a prepojení svojich sociálnych a finančných systémov. Ďalšou myšlienkou je centralizácia, s ktorou sa však ďaleko nepohneme, lebo stredoeurópske štáty sú proti. Toto nemôže prejsť. A potom je tu intelektuálny koncept demokratizácie Európskej únie. Je to pekná myšlienka, na sto percent ju podporujem, ale nedá sa realizovať.“
Ktoré krajiny by mali byť v tomto jadre?