ŠTRASBURG. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa domnieva, že Európska únia sa nachádza v existenčnej kríze.
EÚ neznamená "Spojené štáty európske"
Členské štáty príliš často hovoria len o vlastných národných záujmoch, uviedol Juncker v prejave o stave EÚ, s ktorým v stredu vystúpil v Európskom parlamente v Štrasburgu.
"Počet oblastí, v ktorých solidárne spolupracujeme, je príliš malý," vyhlásil Juncker s tým, že EÚ "stále nemá dostatok únie". Blok podľa neho potrebuje viac jednotného postupu napriek značnému odporu voči centralizovanejším právomociam únie.
Šéf Európskej komisie (EK) europoslancom povedal, že integrácia EÚ nemôže byť ponechaná len na záujmoch jednotlivých členských štátov.
Juncker spresnil, že EÚ neznamená "Spojené štáty európske". Pripomenul, že politici by sa mali ľuďom pozrieť do očí a uvedomiť si, že Európania nechcú súťaživosť medzi rôznymi inštitúciami EÚ, ľudia predovšetkým očakávajú, že Európa im ponúkne jasné výsledky.
Juncker si už 30 rokov vedie čierny zoznam ľudí, ktorí ho zradili Čítajte Európu naďalej trápi nezamestnanosť
Predseda EK uviedol, že nezamestnanosť zostáva v Európe príliš vysoká, to isté sa týka zadlženosti a pokračuje aj sociálna nespravodlivosť a "Európa nie je dosť sociálna, čo si treba jasne priznať".
V tejto oblasti sa prihovoril za podporu smernice o vysielaných pracovníkoch, vyzval na zmiernenie sociálneho dumpingu v EÚ, lebo "Európa nie je Divoký západ", a zdôraznil, že "každý musí dostať rovnaký plat za rovnakú prácu".
Juncker potvrdil dohady, že chce naliať viac peňazí cez Európsky fond pre strategické investície, ktorý vznikol pred rokom. Pripomenul, že zo sumy 315 miliárd eur už bola preinvestovaná suma 116 miliárd, vďaka čomu vyše 100-tisíc ľudí získalo prácu.
"Dnes navrhujeme zdvojnásobenie trvania tohto fondu a zdvojnásobenie jeho kapacity," povedal. Do európskej ekonomiky chce takto dostať až 500 miliárd eur do roku 2020.
Junckerovi predpovede a plány spred roka nevyšli. V stredu dostane ďalšiu šancu Čítajte Verí v spoločnú obrannú politiku EÚ
V oblasti utečeneckej krízy Juncker oznámil vznik Investičného plánu pre Afriku a susedstvo s finančným potenciálom 44 miliárd eur, ktorý za prispenia členských štátov môže dosiahnuť objem 88 miliárd eur.
Pri utečeneckej kríze Juncker zdôraznil, že ide o solidaritu, ktorá však nesmie byť vynútená.
Prihovoril sa tiež za spoločnú európsku obrannú politiku s vytvorením jednotného veliaceho štábu a Európskeho obranného fondu, ktorý by investične pomohol aj európskemu obrannému priemyslu.
Vyjadril nádej, že neformálny summit v Bratislave bude prvým krokom k štruktúrovanej spolupráci v tejto oblasti.
Vášnivá debata
Lídri politických skupín v EP v rozprave odkaz Junckerovej správy privítali, ale aj kritizovali.
Počas poslaneckej rozpravy odzneli aj príspevky súvisiace s brexitom, utečeneckou krízou, bojom proti terorizmu, čo sú hlavné výzvy, ktorými by sa malo 27 lídrov EÚ zaoberať v piatok na neformálnom summite v Bratislave.
Predseda poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (EĽS) Manfred Weber poukázal na proeurópske názory mnohých mladých Európanov a odkázal, že ľudia nechcú rozdelenú Európu, ale konkrétne riešenia. Vo svojom vystúpení spochybnil možnosť Turecka stať sa plnoprávnym členom EÚ.
Predseda skupiny socialistov a demokratov (S&D) Gianni Pittella v emotívnom prejave poďakoval Junckerovi za kladnú odozvu na návrhy sociálnych demokratov v súvislosti s udržateľným rastom, investičným plánom, tvorbou pracovných miest a bojom proti daňovým únikom.
Flexibilita únie
Privítal väčšiu flexibilitu a menší dôraz na úsporné opatrenia. Na margo brexitu povedal, že britská premiérka Theresa Mayová drží EÚ už tri mesiace v patovej situácii.
Podľa lídra frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) Syeda Kamalla práve slová ako "viac Európy, väčšia vojenská integrácia a ďalšie dlhy" vzdialili občanov od EÚ. EÚ by podľa neho toho mohla robiť "menej, ale lepšie" a zaviesť zmysluplné reformy, ktoré by únii pomohli stať sa konkurencieschopnejšou a pre Európanov by priniesli príležitosti v globalizovanom svete.
Šéf liberálov a demokratov (ALDE) Guy Verhofstadt poukázal na generačný rozkol v otázke Európy, ktorú mnohí mladší obyvatelia EÚ podporujú, no časť starších občanov je voči nej skeptickejšia.
"Populisti núkajú falošnú predstavu bezpečnosti, podľa ktorej postavením múrov a plotov vyriešime všetky problémy. Ako však zastavíte klimatické zmeny či udržíte teroristov za hranicami? Plotmi alebo európskymi politikami?" opýtal sa.
Na pleciach občanov
EÚ je podľa Verhofstadta "liekom na rakovinu nacionalizmu", pričom brexit treba vnímať aj ako príležitosť pre jej reštart.
Predsedníčka skupiny Európska zjednotená ľavica/Nordická zelená ľavica (GUE/NGL) Gabriele Zimmerová upozornila, že dlhy krajín EÚ nesú vždy na pleciach bežní občania. Podľa nej by sa prioritou EÚ malo stať zaistenie "riadnych pracovných miest a riadneho miesta na život" a tiež väčšia demokratizácia EÚ.
Spolupredsedníčka skupiny Zelení/EFA Rebecca Harmsová pri tejto príležitosti povedala, že v neistých časoch globalizácie je EÚ správnou odpoveďou.
Vystúpila tiež s požiadavkou na ustanovenie klimatickej únie a urýchlenú ratifikáciu parížskej klimatickej dohody.
Farage a Le Penová
Líder euroskeptickej skupiny Európa slobody a priamej demokracie (EFDD) Nigel Farage opätovne vyjadril svoje potešenie z výsledku britského referenda o brexite.
Na pozadí utečeneckej krízy predpovedá nárast vplyvu opozičných strán v Európe a ďalšie referendá podobné tomu britskému v členských štátoch EÚ.
Podľa spolupredsedníčky skupiny Európa národov a slobody (ENF) Mariny Le Penovej bol prejav Junckera "fádny" a predznamenávajúci zlyhanie Únie.
"V podstate ako keby išlo o pohreb EÚ", konštatovala. Podľa nej "brexit prelomil tabu, ukázal, že je možné opustiť EÚ a byť na tom lepšie".
Le Penová na otázku z pléna EP pri tejto príležitosti opäť potvrdila, že v prípade jej zvolenia za prezidentku Francúzska v roku 2017 navrhne referendum o "frexite", teda odchode Francúzska z EÚ.
Veľké volanie od Junckera
Je to triezvy popis toho, akou zložitou situáciou EÚ prechádza a aj návod na to, ako sa spoločnými silami z tejto situácie dostať.
Týmito slovami opísal správu o stave Európskej únie predstavenú predsedom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom podpredseda EK zodpovedný za Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Podľa Šefčoviča z Junckerovej správy cítiť veľké volanie po jednotnom postoji členských krajín, ich vlád a parlamentov, ako aj po jednote európskych inštitúcií.
"Zároveň je to odpoveď na otázky, ktoré nám občania v tomto čase najviac kladú, prostredníctvom konkrétneho plánu akcií a predložením pozitívnej agendy, s ktorou chce Juncker pricestovať aj do Bratislavy," konštatoval slovenský eurokomisár.
Problémová komunikácia
Podľa Šefčoviča za najviditeľnejší problém lídrov EÚ možno považovať spôsob komunikácie s občanmi, keď k občanom často prichádzajú rôzne interpretácie toho, čo sa dohodlo na úrovni vlád alebo európskych inštitúcií.
Priznal, že Európania si doteraz vypočuli už veľa plamenných prejavov o Európe, ale tieto prejavy nepriniesli vždy aj výsledky.
"Občania očakávali promptnejšiu reakciu zo strany lídrov, národných aj európskych, na všetky nové výzvy, ktoré priniesla globalizácia," povedal Šefčovič.
Išlo o obavy týkajúce sa ohrozenia osobnej aj národnej bezpečnosti spojené s rastom terorizmu, silnou migračnou vlnou a aj s tým, že EÚ nie vždy "hrá prvé husle" v konfliktoch, ktoré sú pri jej hraniciach.
Do tejto oblasti možno podľa neho zaradiť aj obavy občanov počas ekonomickej krízy, že sa väčšia pozornosť venuje záchrane bánk ako tomu, aby sa ľudia vyrovnali s dôsledkami tejto krízy.
Transformácia vo svete
"Bratislava bude musieť riešiť aj túto agendu, ako čestnejšie odpovedať na obavy občanov," dodal Šefčovič.
Šefčovič tiež pripomenul, že svet prechádza veľkou ekonomickou transformáciou a Európa musí mať digitálnu infraštruktúru na úrovni. Je to niečo, čo zaujíma mladých ľudí a oslovuje startupy.
Podľa Šefčoviča prišiel Juncker s novými nápadmi. Či už je to snaha, aby do roku 2020 mala každá dedina a mestečko centrum s bezplatným wi-fi signálom alebo výzva na vytvorenie dobrovoľných zborov mladých ľudí, aby aj touto formou ukázali, že im záleží na budúcnosti a na Európe.
