BRUSEL, BRATISLAVA. Mal desaťtisíc slov, trval vyše pol hodinu a pre Jeana-Clauda Junckera to bol prvý prejav na čele Európskej komisie. Presne pred rokom hovoril v podstate len o dvoch témach - riešení migračnej krízy a pomoci Grécku, ktoré sa dodnes nespamätalo z finančnej krízy
V stredu ráno Juncker poslancom v Štrasburgu opäť prednesie víziu toho, akým smerom by sa Únia mala uberať nasledujúcich 12 mesiacov. Odštartuje tak niečo, čo analytici označujú za jeden z najrušnejších týždňov, aké Únia zažila za posledné roky.
Už v piatok sa lídri európskej dvadsaťsedmičky – bez britskej premiérky Theresy Mayovej – stretnú v Bratislave, aby rokovali aj o Junckerovej vízii.
Podľa ľudí z Junckerovho okolia sa šéf Európskej komisie tentoraz bude snažiť skôr ako politikom prihovoriť bežným ľuďom. „Pokúsi sa vyslať signál, že Európska únia sa snaží a je schopná dodržiavať dohody a slúžiť svojmu ľudu,“ cituje Daily Telegraph nemenovaného východoeurópskeho diplomata, ktorý je oboznámený s Junckerovým prejavom.
Pozrite si, ako sa za posledný rok naplnili, či nenaplnili Junckerove predstavy.
Migračná kríza: Kvóty zatiaľ nefungujú
Čo povedal Juncker pred rokom:
„Je najvyšší čas riešiť utečeneckú krízu. Vyzývam členské štáty, aby prijali návrhy Komisie na mimoriadne presídlenie 160-tisíc utečencov.“
Aká je situácia dnes:
Juncker hovoril len o časti utečencov, ktorých si mali jednotlivé členské štáty rozdeliť na základe kvót. Plán však zatiaľ v praxi takmer nefunguje – Brusel zatiaľ presídlil len asi päťtisíc z nich.
Najmä stredoeurópske štáty na čele so Slovenskom a Maďarskom plány odmietajú. Slovensko v tejto súvislosti Komisiu zažalovalo za porušenie európskych zmlúv. A maďarský premiér Viktor Orbán zorganizoval referendum, kde sa obyvateľov opýta, či s povinnými kvótami súhlasia. Uskutoční sa už o 2. októbra.
Zahraničná politika: Sýria Úniu až tak nezaujíma
Čo povedal Juncker pred rokom:
„Vyzývam európsku diplomaciu, aby sa venovala krízam v Sýrii a Líbyi.“
Aká je situácia dnes:
Únia sa do situácii v Sýrii príliš nemieša. Namiesto nej v oblasti o svoje záujmy bojujú Rusi a Američania. Washington podporuje takzvanú umiernenú opozíciu, Moskva zase režim prezidenta Bašára Asada, zasahuje však aj proti rebelom.
„Únia je v sýrskej vojne v rámci medzinárodných hráčov až druhoradá,“ cituje portál Euronews Marca Pieriniho z think-tanku Carnegie Europe.
Pokiaľ ide o Líbyu, veci sa tam takisto príliš nepohli. Krajina stále nemá funkčnú centrálnu vládu a miestna bunka Islamského štátu je rovnako silná, ako pred rokom.
Únia sa krajine pokúša pomáhať aspoň finančne. Najnovšie vyčlenila sedemnásť miliónov eur v rámci misie, ktorá má „podporiť demokraciu a prosperitu v krajine“.
Grécko je stále v problémoch
Čo povedal Juncker pred rokom:
„Pomôžeme Grécku vytvoriť stratégiu rastu.“
Aká je situácia dnes:
Ekonomická situácia v Grécku sa za posledných dvanásť mesiacov príliš nezmenila. Nezamestnanosť tam stále dosahuje viac ako 23 percent, čo je podobná úroveň ako pred rokom. Únia mu na tento rok prepovedá ďalší prepad hrubého domáceho produktu - asi na úrovni 0,3 percenta.
Grécko aj preto stále tlačí na prehodnotenie dohody medzi Aténami a Bruselom o čerpaní pomoci výmenou za hospodárske reformy. Únia však o tom zatiaľ nechce ani počuť.
Dvojrýchlostná Európa a silnejšia eurozóna?
Čo povedal Juncker pred rokom:
„Potrebujeme silnejšie zastúpenie eura na svetovej scéne.“
Aká je situácia dnes:
Prívrženci hlbšej európskej integrácie, medzi ktorých patrí aj Juncker, už dlhšie tlačia na to, aby mali členovia eurozóny oveľa väčšie slovo pri rozhodovaní o hospodárskej a finančnej politike Únie. Dvadsaťosmička, dnes už v podstate len dvadsaťsedmička, keďže Briti sú na odchode, sa však v tomto smere za posledný rok nepohla ani o krok.
Naposledy myšlienku oprášil francúzsky prezident Francois Hollande. Navrhol, aby štáty eurozóny mali dokonca vlastnú „vládu“ aj vlastný rozpočet v rámci Únie.
Príprava na Bratislavu
Junckerov prejav napovie viac o tom, čomu sa budú lídri dvadsaťsedmičky venovať na piatkovom summite v Bratislave. Očakáva sa, že dominovať mu bude najmä ekonomika a konflikt medzi západom, najmä Nemecko, a juhom Európy, ktorá žiada spomalenie hospodárskych reforiem.
Bratislavský summit však bude len neformálny a žiadne konkrétnejšie závery od neho analytici nečakajú. Najbližší riadny summit sa uskutoční až v októbri v Bruseli.
