PRAHA. Početné osobnosti verejného a spoločenského života sa v pražskom Národnom divadle zúčastnili na poslednej rozlúčke so sedemnásobnou olympijskou šampiónkou v športovej gymnastike z Tokia 1964 a Mexika 1968 Věrou Čáslavskou, ktorá 30. augusta prehrala vo veku 74 rokov boj s nádorovým ochorením pankreasu.
Slávnejšou od nej bola iba prvá dáma USA. Legenda zažila aj krušné chvíle Čítajte Kompletná hymna
Posledný hold zosnulej prišli vzdať premiér Bohuslav Sobotka, predseda českého Senátu Milan Štěch, bývalý i súčasný šéf českej diplomacie, Karel Schwarzenberg i Lubomír Zaorálek, ale aj operná diva Soňa Červená, filmárka-dokumentaristka Olga Sommerová, riaditeľ verejnoprávnej Českej televízie Petr Dvořák, olympijskí šampióni Dana Zátopková, Jaroslav Kulhavý, Barbora Špotáková, David Svoboda, Eva Samková, Lukáš Krpálek, Kateřina Neumannová, ale aj Jan Kůrka, ktorý v Mexiku bol svedkom na sobáši Věry Čáslavskej a bežca a olympijského medailistu Josefa Odložila.
Nechýbal syn zosnulej Martin Odložil, úspešní športovci-medailisti zo svetových a európskych šampionátov, športoví funkcionári a ďalší smútoční hostia.
Poslednú rozlúčku na prvej českej divadelnej scéne moderoval Marek Eben, o osobné spomienky na zosnulú sa tu s prítomnými podelilo množstvo športovcov vrátane jej kolegýň gymnastiek. Na záver takmer dvojhodinovej rozlúčky zaznela spontánne prítomnými spievaná kompletná štátna hymna bývalého Československa, ktoré zosnulá preslávila aj ďaleko za jeho niekdajšími hranicami.
Dôstojnú rozlúčku spoločne pripravili Český olympijský výbor, Ministerstvo školstva a Úrad vlády ČR. Fanúšikovia mohli už od piatku klásť kvetiny a zapisovať sa do kondolenčnej knihy v Národnom divadle. Pohreb v kruhu rodiny mala Čáslavská už vo štvrtok v šumperskom krematóriu.
Posledná rozlúčka sa konala v Národnom divadle. (zdroj: TASR/AP)
Zomrela gymnastická legenda Věra Čáslavská Čítajte Sedem zlatých
Čáslavská získala na OH v Tokiu 1964 a v Mexiku 1968 sedem zlatých medailí. Bola štvornásobnou majsterkou sveta, jedenásťnásobnou majsterkou Európy a štvornásobnou Športovkyňou roka Československa.
Po auguste 1968 ju kvôli jej postojom k invázii vojsk Varšavskej zmluvy vylúčili z telovýchovnej organizácie. Podpísala aj manifest 2000 slov.
Neskôr sa venovala trénovaniu, v Prahe a Mexiku vychovávala mladé adeptky športovej gymnastiky. V rokoch 1990-1996 bola predsedníčkou Československého olympijského výboru a v rokoch 1995-2001 členkou Medzinárodného olympijského výboru. V roku 2014 ju prijali za čestnú členku Slovenského olympijského výboru.
