DAMASK, BRATISLAVA. Len pár hodín predtým, ako začalo platiť prímerie, zomierali pri náletoch sýrskej armády protivládni rebeli aj civilisti. Po západe slnka mali zbrane aspoň niektorých aktérov sýrskeho konfliktu stíchnuť. Dohodu, ktorú v piatok v Ženeve podpísalo Rusko a Spojené štáty, však mnohí odsudzujú na neúspech.
"Nové prímerie môže technicky fungovať, no dôvod na optimizmus je na tenkom ľade," hovorí pre The Conversation Paul Rogers, odborník na mier z britskej Bradfordskej univerzity.

O čom je mierová dohoda zo Ženevy?
Krátkodobé prímerie má byť vydýchnutím si pre civilné obyvateľstvo, ktoré je obeťou náletov z viacerých strán. „Ostreľovanie pokračuje vo dne aj v noci, ľudia sú cielene zabíjaní a mestá obliehané,“ hovorí podľa BBC Abu Abdulláh, ktorý žije v rebelmi obsadenej časti Aleppa.
Do miest ako Aleppo, kde stále žije viac ako milión ľudí, sa za posledné mesiace dostalo len veľmi obmedzené množstvo humanitárnej pomoci. Okrem dodávok jedla či liekov pre civilné obyvateľstvo by však prímerie malo slúžiť najmä ako odrazový mostík pre ďalšie akcie.
Problémom je podľa denníku Guardian aj to, že sa čoraz viac stierajú rozdiely medzi extrémistickými skupinami a protivládnymi rebelmi. Aj islamisti, ktorí sa hlásili k al-Káide, totiž pomáhali povstalcom v Aleppe, keď sa ocitli v obkľúčení.
Spoločný zásah Rusov a Američanov proti islamistom, teda proti skupinám, ktoré tak spoločne označia, by to mohol zmeniť. Obe strany sa dohodli, že nebudú bombardovať ostatné skupiny či rebelov.

Ako dlho má prímerie platiť?
Dohoda začala platiť v pondelok po 18.00 h. Prvá fáza prímeria by mala trvať 48 hodín, ktorá sa následne predĺži o ďalšie dni. Ak by desaťdňové prímerie vydržalo, Rusko aj Spojené štáty začnú koordinovane útočiť proti teroristickým skupinám.
Pridajú sa k prímeriu všetky strany?
Dohoda vznikla medzi americkým ministrom zahraničia Johnom Kerrym a jeho ruským kolegom Sergejom Lavrovom. Dohodu podporil sýrsky režim a prezident Bašár Asad, privítalo ju Turecko aj sýrska opozícia, tá sa však obáva jeho porušovania sýrskou armádou.
Rebeli tak súhlasia napríklad s humanitárnym koridorom, majú však problém s tým, kto bude dodržiavanie dohody kontrolovať. Navyše sa obávajú, že dohoda de facto posilní pozíciu prezidenta Asada, proti ktorému opozičné jednotky bojujú.
Prímerie sa netýka teroristických skupín ako Islamský štát či Front dobytia Sýrie, útoky proti nim môžu pokračovať.