Washington 27. apríla (TASR) - Za ten čas urobil asi 750.000 fotografií a vedcom priniesol množstvo prevratných poznatkov.
Oslavy výročia však kalí skutočnosť, že 13-metrovému a desať ton vážiacemu ďalekohľadu hrozí likvidácia, ak sa čo najskôr nenájdu prostriedky na jeho opravu. Už prvé dni po vypustení teleskopu neveštili nič dobré. Namiesto brilantných fotografií posielal HST rozmazané snímky. Mohlo za to zle vybrúsené hlavné zrkadlo. Túto chybu sa podarilo opraviť "údržbárskej" výprave v roku 1992. Každý týždeň pošle "Hubble" 120 GB dát. Zábery sú asi 20-krát ostrejšie, ako keby ich urobili pozemské ďalekohľady, pretože HST sa nemusí pozerať do hlbín vesmíru cez zemskú atmosféru.
Vďaka teleskopu sa napríklad podarilo určiť vek vesmíru - 13,7 miliardy rokov. Prístroj podporil výskum záhadnej tmavej energie a vystopoval superťažké čierne diery, ktorých existencia bola teoreticky predpovedaná. Na základe poznatkov, ktoré dodal HST, sa napísalo vyše 4000 vedeckých prác. Teleskop má dve zrkadlá. To hlavné má priemer 2,4 metra. Špeciálne úlohy plní pomocou spektrometrov a kamier. Napriek úspešnej 15-ročnej "drine" je jeho ďalší osud neistý. Z úsporných dôvodov sa Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) pôvodne rozhodol, že teleskop nechá zničiť kontrolovaným pádom na Zem.
HST potrebuje opravu čo najskôr. V prvom rade treba vymeniť batérie a gyroskopy udržiavajúce jeho stabilitu. Od havárie raketoplánu Columbia vo februári 2003 však považuje NASA pilotovanú misiu za riskantnú a opravu prostredníctvom robota odmieta. Navyše každý let raketoplánu stojí 500 miliónov dolárov a rozpočet NASA sa každým rokom stenšuje.
Nový riaditeľ NASA Michael Griffin nedávno vykresal iskierku nádeje, keď podmienil ďalší osud HST úspechom štartu raketoplánu Discovery. Ten je naplánovaný medzi 22. májom a 3. júnom. Ak Discovery bezpečne pristane, zváži vyslanie štvrtej posádky na opravu teleskopu. Zatiaľ posledná generálna oprava sa uskutočnila v decembri 1999. HST doslúži najneskôr v roku 2007 a s vypustením jeho nástupcu - Teleskopu Jamesa Webba - sa počíta až v roku 2012. Dovtedy si musia vedci vystačiť so zvyšnými dvoma vesmírnymi teleskopmi - Spitzerovým (pracuje v infračervenej oblasti) a Chandrou (rontgenový).
