ZÁHREB. Predčasné parlamentné voľby, ktoré sa v nedeľu konali v Chorvátsku, vyhralo Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ).
Informovala o tom v pondelok agentúra DPA, podľa ktorej HDZ bude musieť absolvovať náročné koaličné rokovania.
Začali sa predčasné parlamentné voľby v Chorvátsku, nádeje na vládu sú malé Čítajte Toľko mandátov nečakali
Zo sčítania takmer všetkých hlasov odovzdaných v nedeľňajších voľbách vyplýva, že HDZ získalo 61 z celkového počtu 151 poslaneckých mandátov.
Zisk HDZ je vyšší, než sa očakávalo a HDZ porazil aj favorizovanú Sociálnodemokratickú stranu Chorvátska (SDP), ktorá vo voľbách získala 54 mandátov.
Na treťom mieste skončila reformistická strana Most, ktorú bude v parlamente zastupovať 12 poslancov. Vďaka svojmu zisku sa strana Most môže stať jazýčkom na váhach v koaličných rokovaniach.
Po posledných voľbách, vlani v novembri, Most rokoval s obidvoma veľkými stranami - HDZ i SDP. O tri mesiace neskôr sa stal súčasťou koaličnej vlády s HDZ.
Rozpad koalície
Predčasné voľby v Chorvátsku si vynútil rozpad koalície HDZ a Mostu, ktorá začala vládnuť iba koncom januára. Vyvrcholil tak spor okolo obvinení z korupcie, ktorým čelil bývalý šéf HDZ a vicepremiér Tomislav Karamarko.
Nový líder HDZ Andrej Plenkovič sa však v pondelok po oznámení zatiaľ neoficiálnych výsledkov snažil rozptýliť obavy z ďalšej politickej nestability v krajine.
"Garantujem, že budúca chorvátska vláda bude stabilná," uviedol Plenkovič v noci na pondelok. "Už zajtra začneme konkrétne rokovania o stabilnom kabinete," dodal.
HDZ bude potrebovať podporu viacerých poslancov, nielen zástupcov Mostu. Šanca, že sa HDZ podarí vytvoriť koalíciu, je však pomerne veľká vďaka ôsmim poslancom zastupujúcim v parlamente národnostné menšiny. Ak by sa strane HDZ podarilo získať ich podporu a hlasy poslancov Mostu, malo by v parlamente väčšinu - 81 poslancov.
Na nedeľňajších voľbách v Chorvátsku sa zúčastnilo 52 percent z 3,8 milióna zaregistrovaných voličov, čo podľa DPA svedčí o nespokojnosti a znechutení občanov s politikou.
Predvolebná kampaň sa totiž podľa DPA z veľkej časti sústredila na osobné útoky medzi politikmi, pričom len malá pozornosť bola venovaná konkrétnym otázkam, akou je napríklad pomalé zotavovanie chorvátskej ekonomiky.
