WASHINGTON, BRATISLAVA. Keď vláda Georgea W. Busha v septembri 2006 oznámila, že štrnásť vysokopostavených ľudí podozrivých z terorizmu dorazilo do Guantánama na Kube, vojenský právnik Morris Davis to považoval za znak toho, že vláda chce dosiahnuť skutočnú spravodlivosť.
Davis bol vtedy hlavným prokurátorom na americkej vojenskej základni v Guantáname, kde už vtedy zadržiavali stovky údajných teroristov. Koniec väznenia týchto ľudí v zahraničí chápal ako prísľub, že po útokoch z 11. septembra 2001 konečne prišiel čas na riadne súdne procesy.
„Chceli sme, aby sa naše vnučky a vnuci na Guntánamo pozerali rovnako ako my na Norimberg,“ povedal, čím situáciu prirovnal k povojnovým súdnym procesom s nacistickými pohlavármi. „Mali sme pocit, že budeme vedieť tie súdy vykonať tak, aby na ne krajina mohla byť hrdá.“

Nikoho neusvedčili
Ubehlo desať rokov a žiadneho z týchto štrnástich „vysokopostavených“ zadržaných, ktorých vtedy priviezli na Guantánamo, neusvedčili ani neodsúdili pred vojenským tribunálom. Niekoľko prípadov sa síce skončilo odsúdením, no rozsudky zamietol odvolací súd.
Prípady sa hýbu tak pomaly, že proces s piatimi podozrivými zo zorganizovania útokov z 11. septembra by sa mali začať najskôr v roku 2020, takmer dvadsať rokov po tom, ako unesené lietadlá zasiahli Svetové obchodné centrum v New Yorku a Pentagón.
Za ten čas stovky ľudí podozrivých z terorizmu odsúdili federálne súdy, boli medzi nimi aj členovia al-Káidy, ktorých zadržali v zahraničí. Kongres však prezidentovi Barackovi Obamovi zamietol snahu presunúť zadržaných ľudí z Guantánama na americké územie, vojenské tribunály na Kube tak ostávajú jedinou možnosťou, ako ich súdiť.
Vláda chcela údajných organizátorov útoku súdiť na federálnom súde v New Yorku, ale po tom, ako sa proti tomu postavili kongresmani aj miestni ľudia, sa ich prípady v roku 2011 vrátili pred vojenský tribunál.

Nepríjemné dedičstvo
Vojenské súdnictvo má od začiatku problémy s prieťahmi a škandálmi, navyše nesie so sebou spomienky na minulosť, keď podozrivých mučili. FBI sa tiež snažila infiltrovať do tímu obhajcov, za utajovním niektorých rozhodnutí súdu je zas údajne CIA.
Napriek Obamovej snahe zabezpečiť väzňom spravodlivý proces právni experti, ktorí sa na procesoch zúčastňovali, hovoria, že celý systém je nezvratne narušený. Podľa niektorých právnikov by aj prípadné spravodlivé verdikty boli okamžite na verejnosti spochybňované, lebo procesom už málokto dôveruje.
„Skutočnosť, že v roku 2016 je začiatok procesu zrejme ďalej ako v roku 2011, dokazuje, že je to experiment, ktorý zlyhal,“ hovorí Richard Hammen, obhajca jedného z vysokopostavených zadržaných.
Hovorkyňa amerického ministerstva obrany Valerie Hendersonová uviedla, že vojenskí sudcovia a právnici pracujú na tom, aby splnili nevyhnutné podmienky začiatku procesu. „Pre ministerstvo obrany je kľúčové, aby procesy pred vojenským tribunálom boli spravodlivé a transparentné,“ povedala.
Ešte v roku 2009 Obama predstavil svoj plán na „vyčistenie niečoho, čo je jednoducho povedané bordel“. Hovoril o väzení a súdnom postupe, ktorý vznikol pod prezidentom Bushom. Ten niekoľko mesiacov po útokoch z 11. septembra nechal na Guantánamo previezť stovky ľudí.
„Ako prezident nedovolím, aby tento problém ďalej hnil. Odmietam ho tiež posunúť niekomu ďalšiemu,“ vyhlásil vtedy Obama.